12. marca. Hrehor ešte bradu trasáva.
12. marca. Na sv. Gregora idú ľady do mora.
12. marca. O Gregore leňoch sedliak, čo neorie.
19. marca. Jozef mosty stavia, Ďuro ich do poľa vyháňa.
19. marca. Keď Jozef vykyvká deti pod stenu, Matka (25. marca) ich iste dnu zaženie.
19. marca. Na Jozefa ide vdovicin pluh zo dvora.
25. marca. Panna Mária zo zásterky lastovičky vypúšťa.
24. apríla. Čo do Dzura narastie, to po Dzure skape.
24. apríla. Ďuro, krivý čaptáň.
24. apríla. Ďuro všetkých z izby von do poľa vyženie.
24. apríla. O Dzure má sa už vrana do oziminy schovať.
24. apríla. O Dzure už tráva bude rásť, čo by si ju hámrikom pral do zeme.
24. apríla. Za koľko týždňov žaby kŕkajú pred Dzurom, za toľko po ňom budú mlčať.
25. apríla. Na Marka má sa už vrana do oziminy schovať.
12. – 14. mája. Pankrác, Servác, Bonifác – traja ľadoví mužovia.
15. mája. Žofia víno vypíja.
25. mája. Na Urbanov deň utekaj siať len.
25. mája. Po svätom Urbanu mráz neškodí džbánu.
25. mája. Urban ešte niekedy bradou pokýva.
25. mája. Dokal Urban z pece nezleze, nebude teplo. Modra.
Ide marec, poberaj sa starec. – Marec, nejeden v ňom umrie starec. – Marec, poberaj sa starec v tanec. – Príde marec, zomrie starec. – V marci umierajú starci.
Keď brezeň orie, duben odpočíva.
Marcový prach je zlatý.
Marec suchý, apríl mokrý, máj studený dáva rok úrodný.
Suchý marec, mokrý máj, bude žito ako háj.
Suchý marec, studený apríl, mokrý máj, bude v stodole raj.
Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa, to všetko na zajačom chvoste visí.
Teplý apríl, zimný máj, bude žito ako háj.
V apríli prší na raz, v máji na pšenicu, v júni na jačmeň.
Chladný máj s mokrým červenom plní stodoly zbožím a senom. – Chladný máj naplňuje stodoly.
Máj – kravám daj!
Májová zelinka každá býva dobrá.
Májový dážď viacej stojí ako Viedeň.
Máj, v poli háj. – Máj, všade háj. – Máj, zelený je háj.
Studený máj, v stodole raj. – Studený máj, na poli raj.
Tŕňová zima.
V máji aby palica pastierovi ani neosychala.
Na jar cent dažďa, funt blata. – Na jar za džbar dažďa, za lyžicu blata. – Na jar za mericu dažďa, za štvrtku blata. – Na jar za voz dažďa, za hrsť blata.
Nenapadne tichá rosa, kým nezájde večer kosa.
Sviňa je prvý oráč.
Zavčas jari jeden povie: Ľaľa, mačka na streche! Druhý povie: Nie to mačka, to je medveď!
24. augusta. Už je po Bartoleme, pôjdu hady do diery.
September – z poľa ber!
8. septembra. Mara – chleba dala. – Štedrá Mara – chleba dala. – Malá Mara (15. august) chleba dala a veľká (8. septembra) ho popratala. – Malá Mara (25. marec) chleba vzala, veľká Mara chleba dala.
21. septembra. Po Matúši čiapku na uši!
29. septembra. Do Jána maslo, po Michale nitka.
29. septembra. Michal – dievky pichal. – Gal (16. októbra) – dievky bral.
29. septembra. Michal všetko z póľa spíchal.
29. septembra. Po Michale tráva čo bys’ ju kliešťami ťahal nepôjde von.
15. októbra. Na Teréziu každý švec obírá.
16. októbra. Gal dievky bral.
16. októbra. Galovo žito nebude bito.
16. októbra. Od Gala chvíľa nestála.
26. októbra. Už je po Mitre, už valachom svitne.
28. októbra. Na Šimona Judy hájnici von z búdy.
28. októbra. Na Šimona Judy mrznú v poli hrudy.
28. októbra. Šimona Judy vyháňa baču z búdy.
11. novembra. Marcin jak nebude na Šechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci.
11. novembra. Sv. Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice.
11. novembra. Sv. Martin chodí na sivkovi. – Sv. Martin chodí na bielom koni.
19. novembra. Sv. Alžbeta za plný košík sviatkov prináša.
25. novembra. Katrena hudcom husle berie.
25. novembra. Keď na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate.
25. novembra. Na sv. Katarínu schovaj sa pod perinu.
Babské leto.
Lastovičky na odletu, koniec i babiemu letu.
Naháč kvitne, káže prásci.
Svieti slnko, ale je zubaté.
Tvrdá jaseň.
V jeseni: Čo varíte? – Zemiačiská. Na jar: Čo varíte? – Zemiačky.
V jeseni funt dažďa, cent blata. – V jeseni za lyžicu dažďa, džbar blata. – V jeseni za štvrtku dažďa, za mericu blata. – V jeseni za hrsť dažďa, za voz blata. Adalb. Jesień 7.
V jeseni z každej dzierky strišča zima fučí.
Zo strniska už chladný vietor fúkať začína.
Do Ducha nespúšťaj kožucha a po Duchu zas v kožuchu. – Do Ducha nespúšťaj sa kožucha a po Duchu pripáš si ho k bruchu.
8. júna. Keď na Medarda prší, bude pršať za štyridsať dní.
8. júna. Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.
24. júna. Do Jána do brucha jama.
24. júna. Do Jána Krstiteľa nechváľ kapustu, pšenicu, jačmeň.
24. júna. Duch popráva oziminy a svätý Ján jariny.
24. júna. O Jáne čerešne i muchy zrelé.
24. júna. Pred Jánom nechváľ jarinu, až po ňom.
24. júna. Za koľko dní pred Jánom kukučka kuká, za toľko bude kukať po Jáne.
29. júna. Na Petra Pavla seje pánboh prvé hríbiky.
29. júna. Peter a Pavel rozsievajú huby.
29. júna. Peter a Pavel pretrhne žitám korene.
25. júla. Jakub, chleba kúp! – Jakub, chleba kúp, pálenky nalej, pôjdeme ďalej!
25. júla. Dnes máme Jakuba, zajtra svätej Anny, krúťteže sa, krúťte, moje milé hlavy!
26. júla. Keď je po sv. Anne, hneď si sedliak klobúk nahne.
26. júla. Sv. Anna – chladno z rána.
26. júla. V psie dni najviac muchy štípu.
1. augusta. Do Petra nit cepla; a po Petre už je po ceple.
10. augusta. Keď príde Vavrinec, ber oči na klinec. – Keď príde Vavrinec, olovrant na klinec.
10. augusta. Na sv. Vavrinca švábka do hrnca.
10. augusta. Na sv. Vavrinca idú oriešky do venca.
Dážď, ktorý v auguste do obeda prší, skorej, ako obed minie, sa usuší.
Lepšie jedno leto ako sto zím.
Nestrach v lete o hospodu, každý krík ti ju dá; ale v zime!
Netreba boha o dážď prosiť, príde hneď, keď začneme kosiť.
V lete ako v lete, ale v zime!
V lete dobre je i Bete; ale v zime, carissime!
Iba svitá a mrká.
Ide slnko dohora, ide zima do dvora.
Keď poliak duje, zima nasleduje.
Mnoho snehu, málo sena.
Mnoho snehu, málo vody. – Veľké snehy, málo vody.
Kto popod pec sadá, ten len zimu hľadá.
Zakúrená pec, to je milá vec.
Rastie deň, rastie i zima.
V zime kážu nasušiť si snehu na leto.
Zima bez ľadu, kaša bez medu, potok bez ryby, to sú samé chyby.
Zima jako zima, ale vetor kosci láme.
Zimné slnce má zuby. – Zimné slnce je zubaté.
Zimu vlk zožral. – Zimu vlk nezožerie.
4. decembra. Sv. Barbora ťahá sane do dvora.
25. decembra. Biele Vianoce, zelená Veľká noc; čierne Vianoce, biela Veľká noc – Zelené Vianoce, biela Veľká noc; biele Vianoce, zelená Veľká noc.
Do Hod dlhá nitka, krátky deň; po Hodoch krátka nitka, dlhší deň.
Do Vianoc haj, od Vianoc jaj!
Jasné Vianoce, tmavé stodoly; tmavé Vianoce, jasné stodoly.
Keď je vianočná noc tmavá, bude tma v záčinku.
Na Štedrý večer a na Vianoce každý statočný človek doma sedí.
Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.
1. januára. Na Nový rok o slepačí krok; na Tri krále o skok dále; na Hromnice o hodinu více.
6. januára. Trikráľovú zimu vlk nezožerie.
21. januára. Keď sa na Vincenta vták na koľaji vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje.
25. januára. Keď sa na Pavla vtáča z koľaje napije, bude pozdná jar.
25. januára. Na Obrátenie sv. Pavla sa medveď na druhý bok obráti.
25. januára. Na Pavla čľapky, vyhadzuj gazda zedky.
25. januára. Na Pavla napoly peceň.
25. januára. O Pavle je pol zimy.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Malý sečeň protiví sa veľkému.
2. februára. Cigán sa Hromníc bojí.
2. februára. Hromnička čistá, konôpka istá.
2. februára. Keď chytia Hromnice, odhadzuj onuce; keď pustia Hromnice, len chytaj onuce.
2. februára. Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.
2. februára. Na Hromnice o hodince.
2. februára. Na Hromnice treba mať ešte polovicu krmu.
2. februára. Na Hromnice zadúva ulice.
2. februára. Nech len držia Hromnice.
2. februára. Prešli Hromnice, koniec sanice.
2. februára. Radšej vidí bača o Hromniciach vlka ako sedliaka v košeli.
2. februára. Sv. Agáta býva na sneh bohatá.
2. februára. Sv. Hata všetky kúty zahatá.
2. februára. Na Dorotu pôjdu si vtáčky po pesničky. – Na Dorotu pôjdu si vtáčky na trh do Krupiny píšťalky kupovať.
2. februára. Okolo sv. Doroty bývajú metelice a sloty. – Sv. Dorota – sneh alebo slota.
2. februára. Valent žení vtáčence; Matej im rozdáva píšťalky.
2. februára. Matej ľady láme, ak ich nachodí; ak ich nenájde, teda ich narobí. – Matej ľady láme, ak nemá čo lámať, tak v marci ľad máme.
24. februára. Matej šiel piť; šiel poň Gregor, za ním Jozef, ale sa všetci tam zapili, len Matka Božia ich potom všetkých vyhnala.
