Ach, pošli, bože, pošli to hrmenie na tie husté, pusté hory!
Blýska sa krížom-krážom.
Búrka je vraj vtedy, keď sa horúci oblak so studeným zíde.
Durklo ako z mažiara.
Hromy bijú. – Hromy perú. – Hromy rachotia.
Na holo zahrmelo, nebude pršať.
Suchý hrom.
Udrelo. – Udrel hrom, ale len studený.
Ale nám zasvätilo!
Azda sa dáko vytrhá!
Cigán sa raduje, keď prší, že bude pekne, a keď slnko svieti, bojí sa, že bude pršať.
Dažďu nohy visia.
Ide dážď ako stena.
Keď prší, majú sliepky nedeľu.
Keď slnko svieti a dážď prší, vtedy čert babu bije.
Keď sunko svieci a dešč prší, bosorka mlieko múci. Hor. Trenč.
Klobúčiky vstávajú, pánubohu chválu vzdávajú.
Krajinský dážď.
Leje sa ako z cievok. – Leje sa ako z džbera. – Leje sa ako z kúpy. – Leje sa ako zo suda. – Leje sa ako z vreca. – Leje sa ako z rine.
Len tak visia oblaky.
Nebo je zanesené.
Neboj sa dažďa, veď si nie z cukru.
Nech pánboh zachová od pocestného človeka!
Niti suchej na mne nebolo.
Prší, akoby osieval. – Prší ako zo sita. – Prší, akobyzo džbera vylieval.
Prší slnečník.
Taký dážď padol, čo ho bolo ťažko zemi držať.
Tento malý dážď nech len padá a tomu veľkému nezabránime.
Umočený ako máček. – Umočený ako myš. – Umočený ako zmok.
Už má švagra.
Už sa teraz naprší z pravej viery. – Už sa teraz naduje z pravej viery.
Veľké tmy idú.
Zaberá sa na dážď. – Zabraté je.
Zachmúrené je. – Zachmúrilo sa.
Zmokol ako myš.
Zo striech kvapká.
Ani obláčka nevídať.
Bol by banoval, kto by bol zomrel.
Horúce do zažnutia.
Slnce ako božie oko. – Nebo jasné ako oko.
Ticho, že sa ani lístok na strome nehne.
Utešená chvíľa.
Veľký úpek.
Vybralo sa na čas.
Vychvílilo sa.
Mohol tadiaľ plte hnať.
Tiekol tadiaľ celý Dunaj.
Cigán na vietor drží. Modra. – Cigán sa nebojí zimy, ale vetra.
Keď vietor hviždí, to Meluzína plače.
Musel sa niekto obesiť, keď tak duje.
Striga sa vrtí.
Stromy sa lámali, ako čo by šarkan ponad ne letel a chvostom šibal. – Šarkan letí.
Vietor hviždí ako valach.
Vietor sa obšíva.
Vietor sa zabil.
Nenie súce psa vyhnať predo dvere.
Šibe, že až tak páli.
Tak chumelí, že ani sveta nevidno. – Taká slota, že ani sveta nevidno. – Taká kúrňava, že ani sveta nevidno. – Taká šmáravica, že ani sveta nevidno. – Taká metelica, že ani sveta nevidno.
Mlynárčíci sa bijú.
Sneh padá ako vrabce.
Sype sa sneh ako z vreca.
Dobre som tam neskrepenel od zimy.
Drkoce zimou ako osika.
Drkoce zubami od zimy.
Ej, ale ma lízal jeleň!
Nemôžem štipku spraviť od zimy.
Palce mi skľaveli od zimy.
Ruky ako rak červené. – Ruky ako žabča studené.
Sklenička pod nosom mu zamrzne.
Studený ako had. – Studený ako žaba.
Zamrznutý ako cibuľa. – Zamrznutý ako kokrha. – Zamrznutý ako krkoška. – Zamrznutý ako krušec. – Zamrznutý ako slivka.
Za nechty mi zašlo.
Kúria, až vlasy vijú. – Kúria, až sa zuby potia. – Kúria, až sú obloky červené. – Kúria ako v hute.
Kúria len pre príslovie.
Tam budú do rána vlci vyť.
Teplo ako v lázni. – Teplo ako v starej izbe.
Zima ako v ráštubni. – Zima ako vo vlčienci. – Zima ako vo vlčej jame. – Zima ako v ľadovni.
Holomrazníky.
Chrochoť.
Ľad ako sklo.
Treskúca zima. – Treskutá zima.
Tuhá zima, že len tak treští. – Tuhá zima, že len tak trieska.
Uhly trieskajú od zimy.
Už je o jeden kožuch teplejšie.
Voda zamrzla ako múr.
Zamrzlo na kameň. – Zamrzlo ako roh. – Zamrzlo ako oceľ. – Zamrzlo, že len tak chrapští pod nohami.
Zima, že hádam teľa v krave zamrzne.
