Hostiak, odkundes, priš, sedlo, zbeh sveta.
Dám ja tebe dediny! Či nevidíš na turni hodiny?
Ja tu koreň, prakoreň, a ty priš! — Ja tu koreň, prakoreň, a ty skaderuka-skadenoha!
Má harmálesy so starým panákom. — Má harmálesy na psej koži.
Priš nebude tu rozkazovať!
Rod ako rod, len ty sám dobre rob.
S čím sa kto narodil, tým sa i živiť musí.
Z rodu kráľovského a plemena valašského.
Boh ešte taký zákon nevydal, aby sa sedliak v práci potrhal.
Ked sa páni zvadia, obyčajne zvezie sa to na sedliakovi.
Keď sa páni zvadia, sedliakovi dadia. — Keď sa páni zvadia, sedliaci sa za vlasy ruvať musia.
My sedliaci sme ako ryby; kam nás zaženú, tam nás lapajú.
Nabok, sedliak, ide zeman!
Páni sa medzi sebou bijú, a sedliakovi koža praští.
Páni sa medzi sebou hnevajú, a sedliaci sa za nich bijú.
Sedliaka nepremudruješ.
Sedliak božie stvorenia, ale huncút od koreňa. — Sedliak božie stvorenia, ale šelma od narodenia.
Sedliak čím viac má detí, tým je bohatší.
Sedliak — grobian.
Sedliak i čerta prevedie.
Sedliak je ako vŕba: čím ju viac obtínaš, tým bujnejšie rastie.
Sedliak má tvrdú hlavu.
Sedliak na všetkých robí.
Sedliak neborák!
Sedliakovi cepy do ruky, nie pero. — Sedliakovi sekera do ruky, nie pero.
Sedliak pána, žid sedliaka a žida čert, ale naposledy sedliak ešte aj čerta oklame.
Sedliak pred bohom vzdychá, pred pánom narieka, sedliak huncút, šelma veliká.
Sedliak sa vždy za ušami škrabe.
Sedliak s čertom do školy chodil.
Sedliak v hore, vlk vo dvore.
Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, babu nepreškriepiš, sedliaka neoklameš.
To je naše, sedliaci: po robote do práci, však iného nemáme, všetko pánom dávame.
Ty vrece sedliacke!
Vystúp, sedliak!
Živ nás boh, sedliacke cepy a panská stodola!
Varuj z cesty, arak more, pán Ordódy sa vezie!
Varuj z cesty, sedliak, pán Ordódy sa vezie!
Raz stvoril čert kozu a diabol zemana.
Zeman — chleba nemám. — Zeman — kúska chleba nemám. — Zeman, chleba nemám, iba jednu jalovičku, i tú predal za kôročku.
