Čaruj ora za bodora.
Dal koňovi cigánskeho obroku.
Dal mu zadok ohňa.
Dal si koňa na červeno zafarbiť.
Dáva koňovi obroku bičom. — Dáva koňom ovos vidieť.
Kôň, čo mu môže všetky rebrá počítať.
Kone moje, kone, zlámali mi oje!
Kone vyparené, akoby ich vriacou vodou oblial.
Kôň hladký ako sklo. — Kôň hladký ako zrkadlo.
Kôň nesúci iba vlkom na újesť.
Kôň tučný ako perina.
Kôň utekal, len sa mu tak iskrilo pod nohami.
Kôň vypasený, že by si doň nazrieť mohol.
Mohol byť kňazom, keď nechce ťahať.
Moje kone, tvoj bič!
Nechce si chuť pokaziť.
Nesiahaj toho koňa! Odpoveď: Šak má mäso!
Obrok mu v zadku skáče. — Obrok mu v zadku hrá. — Obrok mu v zadku tancuje.
Ovos sa dobre ohlásil.
Paripy, len sa tak blyštia.
Pohádzali ho kone.
Poletí na ňom ako na tátošovi.
Ťahá, len sa tak vystiera. — Ťahá ani smrť. — Ťahá, dobre sa nepretrhne.
Tie kone idú ako kravy.
Alebo gazda koňa, alebo kôň gazdu zje.
Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.
Daj koňovi ovsa, môžeš ho hnac jak psa.
Dal mu za korýtko ohňa a za korýtko ovsa.
Dobrého koňa abys’ dobre choval, a zlého ešte lepšie.
Dobrý kôň zaslúži, aby ho chlebom choval.
Hocijakej mršine musíš tak dať žrať, ako najlepšiemu koňovi.
Keď prejdeš míľu, postoj na chvíľu; keď prejdeš tri, koňom čelo utri; keď prejdeš šesť, daj im jesť.
Koňa, flintu a ženu, to troje nepožičiavaj nikomu.
Kone pokorujú za týždeň po hostine a za dva po veselí.
Kôň hryzie gazdu zubami i nohami.
Kôň má len jednu nohu.
Kôň má veľké zuby.
Koňovi len toho dlhého. — Koňovi hopsa.
Kôň smrdí na maštali, ak ho dobre nechováš.
Kôň zdochýnajúci pradie nohami, bystrý preberá.
Kto kone premieňa, iste utratí.
Michalské žriebä, jakubský roj môžeš smelo vyhodiť na hnoj.
Na jednom koni sa chleba nedorobíš. — Na cudzom koni sa chleba nedorobíš.
Pánovo oko najlepšie koňa vyobročí.
Panské oko kone tučí.
Žriebä má právo choďakde behať.
Krava prehorela.
Mlieko krave pojavilo.
Na suchu sa otelila.
Vietor ju zašiel.
Dobrá krava ako matka. (Žartovne sa dokladá:) A otec ako vôl. — Dobrá krava ako matka, dobrý vôl ako tatko.
Dobré teľa pol kravy.
Krava nedojí vemenom, ale pyskom.
Kravička mamička.
Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
Kto nemá správičku, nech si drží kravičku.
Nedávajú mnohule, ale dobrule. — Nedávajú rohule, ale mnohule.
Sto dobrých volov skorej kúpi ako jednu dobrú kravu.
Čím tenšia vlna, tým hustejšie mlieko.
Čo kravy nechajú, to ovce vyískajú.
Ovca sa všade naíska.
Ovce — zlaté zvonce.
S ovcami je dobre, komu sa vedú. — S ovcami je dobre, komu sa daria.
Bodaj ste sa chovali!
Honosí sa, že má tri chvosty.
Mohol by ho na Veľký Piatok bez hriechu zjesť v kapustnici.
Nemá ani heš, ani keš.
Nemá ani chvosta na maštali.
Nenarastie, čo ho mastiť budeš.
Neprisadil by som viac tela, čo by vravieť vedelo.
Nezostalo nám ani srsti.
Pribiedil ho.
Pritrčil ho.
Riadia ho ako človeka.
Statok ako lasice.
Statok jeho dostáva tlče a pozadky.
Tučný, že sa len tak trasie.
Dobrým zachádzaním i hovädo po ruke ti bude.
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu.
Lepšia chudá slanina s chlebom ako tučná bez chleba.
Nemala baba roboty, narobila si klopoty.
Nielen to chce žrať, čo bučí, ale i to, čo mrnčí.
Statok — zmätok.
Taká sviňa je najlepšia, ktorá nikdy chudá nebola.
Vŕby sa práša, žíbatka kapú.
Prasa, čo by sa na groši vykrútilo.
Svini poctivosť!
Zaklal sviňu len tak bez príčiny.
Voly hrubé ako delá. — Voly tučné ako delá.
Voly chudé ako raky.
Voly, voly, bodaj boli!
Daj slamy volovi, ta žeň ho povolí.
Junec s grošom líha, s dvoma vstáva.
Kone pohádzali, voly vyťahali.
Vôl, čo nevychodí, to vyleží.
Vôl vyleží, kôň vybeží.
Drevené jedlo.
Chlapci, jedzte našu repu, alebo susedove hrozný.
Jablko kyslé, že by sviňa skvíkla od neho.
Jačmeň ako múr (hustý). — Jačmeň ako broky. — Jačmeň akoby ho holub naoberal. — Jačmeň ako klokoč.
Kapusta biela ako krieda. — Kapusta zelená ako kručina.
Klasy ako cepíky.
Ak si nepokakáš, nepopapáš.
Brázda hlboká — slama vysoká.
Hlboká brázda — vysoký chlieb.
Dze zemák leží, nedávaj reži.
Fizulu je najlepšie sadzit na Marka. — Fizulu je najlepšie sadzit na fizulovú Katerínu a Krížové dni.
Gazdu malé i veľké hryzie.
Gazda si nežiada bieleho chleba.
Neoraj mi pod biely chlieb.
Škoda prosí bieleho chleba.
Čo smrdí, to hnojí.
Kto polia hnojí, dobre si stojí.
Zlá to gazdiná, ktorá hnoj hore komínom vyháňa.
Jar je gazda.
Na jar zamaž, v jeseni zapráš.
Drahá priesada — mnoho kapusty. — Lacná priesada — málo kapusty.
Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci.
Kde je ľadník, tam sa naje čeľadník.
Keď brány oberáš, vtedy do stodoly poberáš.
Keď obrodí grošliak, napije sa žobrák. — Kedz zarodzí grozlák, napije sa každý soplák.
Keď (na začiatku leta) vidno čkora, už je nový chlieb. — Keď (na začiatku leta) vidno ucholaka, už je nový chlieb.
Kto nechová myši, ten nič nezvýši.
Kto umočil, ten osuší.
Kúkoľ — múkoľ.
Lepšia kosenica ako trhanica.
Lepšia poľahlina ako zbieranina.
Ani holené, ani kosené.
Kosec zostal na koze. — Kosec zostal na chvoste.
Tomu zbožiu nič iné nechýba, iba kosa.
Zle sa kosí, ako čo by starú strechu rezal.
Kvetu na strome ako okyp.
Ľan lesklý ako sklo.
Ľan svrčkom na gate. — Konope svrčkom na gate.
Ľan žabe po oči. — Ľan žabe po brucho.
Orie na nebožiec.
Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené.
Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
Najdrahšie semeno, najlacnejšia kúpa.
Nedarí śe z piśma orac, ani z knihy kopáč.
Neufaj sa v kvece, až je plné vrece.
Hlboko oraj, hlboko si chleba krájaj.
Jesenné oranie — polovičné hnojenie.
Jedna oračka — jeden chlieb; — dve oračky — dva chleby.
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.
Koľko oračky, toľko chleba vždycky.
Ľahká oračka, ľahká zberačka.
Mráz najlepší oráč.
Tri razy or, tri razy si chleba odkroj.
Ovos vozí voz; seno len pre meno a sečka je len sračka.
Po prielohoch psota chodí do dediny.
Ovocia toľko, len akoby kydol. — Ovocia toľko, len akoby nakydal.
Ovocia toľko, až sa konáre lámu. — Ovocia toľko, až ťažko stromom.
Ovocie dobré, že ťa chuť objíme od neho.
Ovocie visí ako pancier.
Ovos ako klinec. — Ovos ani oceľ.
Pšenica, že by sa koleso mohlo o ňu oprieť.
Semä zišlo krásne, akoby vylial.
Slivky čierne ako žúžoľ.
Slivky mäkké ani duša.
Slivky sa už zapaľujú. — Slivky už bronejú.
Šteky strílajú.
To sú len také vŕbovky.
Tú rolu len vtáčence povážajú. — Tú rolu len vtáčence hnoja.
Už sme ho dali bohu do ruky. — Už sme dali nivu do rúk božích.
Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš.
Kde sa pováža, tam sa rodí.
Pšenica na roli gazdu deväťkrát zarmúti a deväťkrát poteší.
Rataj za pluhom rozum zbiera.
Nie zem, ale rok rodí.
Rok blatnivý zle nás živí; rok slnečnosti všetko dáva v hojnosti.
V dobrý rok sa všetko podarí.
Roľa sa nedá oklamať.
Semenec, keby sa nehanbil, i za bránou by zišiel.
Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko býva dobré.
Hrach treba tak (riedko) siať, aby si pomedzi neho (keď zíde) baran mohol ľahnúť.
Jačmeň je najlepšie siať, keď je list na lipe ako groš.
Keď kršliačina zvrchu kvitne, vtedy je dobrá včasná sejba; keď v drieku, vtedy prostredná, a keď pri spodku, vtedy pozadná.
Kto husto seje, kabát si derie.
Kto vetry šetrí, nebude siať, a kto oblaky, nebude žať.
Na jar sej do blata, v jeseni do prachu.
Najlepšie je siať na Mojžiša.
Ovos sej do blata, jačmeň do prachu a žito do hrudy.
Skorá sejba často zmýľa, a pozdná vždycky.
V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.
Slama je striga, kde sena niet.
Pánboh snehom hnojí pre chudobných ľudí.
Sneh je ako perina na siatinu.
Aký chlap, taký snop. — Čo chlap, to snop.
Kopa nedá, ak snop nedá.
Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať, lepšie rastie.
Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Veľa vína, veľa svadieb.
Vinica — biednica; drž záhradu, máš náhradu. — Vinica — hospodárova biednica.
Viniču netreba dažďa, ale motyky. — Viniču netreba modlitby, ale motyky.
Vo vinohrade tedy kop, kedz ci marhulový kvet za sáru padá.
V novine hocičo pochytí!
Záhrada je ako všivavá hlava.
Za rosy sa kosí, za slnka sa suší.
Čižmár sa teší dratve a sedliak žatve.
Keď je chvíľa, vtedy žnime; keď je dážď, vtedy spime.
Kto prvej zožne, prvej zje.
Sejem zbožie vo meno božie!
Už je zbožie na rukách.
Zbožie ako čo by sa psí na ňom povláčili.
Zbožie poľahlo.
Zbožie poželelo.
Zbožie sa zbadalo.
Zbožie sa pekne postavilo.
Zbožie zišlo ako šteť.
Zbožie husté, že by ani had cezeň nepreliezol.
Zbožie ako duchna. — Zbožie jak hora.
Zelina vyhúkla.
Zem dobrá, mäkká ako mach. — Zem dobrá, mäkká, len tak dýcha.
Zemiaky ako žemle. — Zemiaky ako oštiepky. — Zemiaky malé ako vši.
Hruda žitu hyža. — Hrudka ozimine búdka. — Hrudka priesade búdka.
Keď žito kvitne, cesto redne.
Žito za dva týždne vzchodí, za dva sa perí, za dva sa sype, za dva kvitne, za dva sa vyplňuje a za dva ešte zreje.
Červený kohút mu na dome zaspieval. — Červený kohút dostal sa mu na strechu.
Aké chotáre, také koláče.
Ak ty nepôjdeš na dom, pôjde dom na teba. — Ak gazda nevyjde na strechu, zíde mu strecha na hlavu. — Keď kto nechodí na stavanie, zíde stavanie na neho.
Árendy sú randy.
Bez dreva horšie ako bez chleba.
Buď poriadny a budeš sa mať dobre. — Buď poriadny a nebudeš ničoho žiadať.
Diely sú len diery. — Diely sú hotové diery. — Kde sa delí, tam sú diery.
Domáce — trváce.
Bol som ja dobrý gazda, pánboh mi pomáhal; kone, voly vyzdychali, voz sa mi polámal.
N. N. sa nezdá, že by bol dobrý gazda; zbožie si popredá, čeľadi jesť nedá.
To je ešte len mladý gazda.
To je veľký gazda. — To je mastný gazda. — To je hrubý gazda.
To je starý gazda.
Hlava deravá.
Izby — len také prdience.
Keď pánboh z poľa príde.
Keď pánboh z jarmoku príde.
Na pipíške oral, na vrabcovi bránil.
Na tom dreve ešte vtáčky spievajú.
Nemá ani piaď vlastnej zeme.
Nemá ani zuba do brán.
Nemal by som ani za psom čím vyhodiť.
Nemá sena čo by pod kvočku.
Tadadom, tadadom, vystaval z blata dom.
Už má svoje hniezdo.
Čert ťa tam po čeľadi; len si si gazda dobre hľadí.
Dobrý gazda — otec, mať.
Gazda na dvore a gazdiná v komore panuje.
Gazdinú po pitvore a gazdu po dvore poznať.
Gazda palicu, gazdiná varešku.
Kde gazda dozerá, tam statok priberá.
Kde gazda už v posteli, sluha ešte veselý. — Kde pán už v posteli, sluha ešte veselý.
Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí.
Mladého gazdu šanuj.
Od gazdovych oči rozmáha še statek ovci.
Pilný gazda nedá čeľadi zapostávať.
Čečinatá hora — planý kraj; listnatá hora, lepší kraj.
Hora — bohatá komora.
Hora bola, hora bude.
Kto si vytne horu, bude mu rásť hora na dachu.
Múdry berie horu a sprostého hora.
Hrabem, hrabem a nemám nič.
Havol robí, Havol je. — Kubo robí, Kubo je. — Janko robel, Janko zjid. — Jano dorobí, Jano zje. — Jano spraví, Jano zje. — Ďuro spraví, Duro zje. — Moľa robí, moľa je.
Čím dlhšie kameň na jednom mieste leží, tým väčšmi zarastie. — Kameň, čo sa moc obracia, machom neobrastie. — Skala, čo sa moc obracia, machom neobrastie. — Kameň sa machom neobalí, keď sa často z miesta valí.
Kto má želiara, má pána.
Kto odbýva, ten užíva.
Kto na holom stole jídá, ten i holé role mívá.
Kto nemá prirážky, nech si kúpi vačkové hodinky.
Málo krmu, mnoho mäsa.
Kto muruje, ten buduje.
Kto zrubí, ten hubí; kto muruje, ten buduje.
Zruby majú zuby, ale múry ešte väčšie.
Na druhého robíš! — Pre druhého sa trápiš!
Kde je oheň, tam hneď vietor a zlodej.
Keď sa podpálili, nech si hasia.
Málo vody zväčšuje oheň.
Oheň je k úžitku i ku škode.
Oheň si sám vietor robí.
S ohňom nežartuj a vode never.
Časté prevážanie — časté vyhorenie.
Tri razy sa prevážať, to je ako raz vyhorieť.
Pri malé málo starostí; pri veľa veľa starostí. — Málo máme, málo dáme.
U behúňa mrcha huňa.
Viac domov ako kostolov!
Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode sa neubrániš. — Ešte oheň vodou zaleješ, ale povodni sa neubrániš.
Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred vodou nie. — Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred povodňou nie.
Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň spáli všetko.
Voda má tenký jazyk. — Voda má tenký pysk.
Začiatok vody, koniec chleba.
Vozmi navozí, a nemá chleba.
Zle je tam, kde okolo ohňa mnoho hrnčekov.
Aký rok na včely, taký na ovce.
Michalské žriebä, jakubský roj môžeš smelo vyhodiť na hnoj. — Michalské žriebä, jakubský roj jednaké na zimu.
Na jar každá včela stojí grajciar.
Roj, ktorý sa v máji rojí, za veľký voz sena stojí.
Včeličky sú chudobného kravičky.
Včely majú veľké právo.
Ženci do poľa, včeličky z poľa.
Išli mu včely na Zdychavu.
