Dievča klebetnica je daromnica.
Dievča krásne ako kvet, dobré ako med, tichučké ako muška a do roboty ako sršeň.
Dievča, nezaháľaj, ani kým holub pšeno zodvihne.
O dievčati najlepšie, keď najmenej hovoria.
Jedna je všetečka, druhá je vravuška.
Ľahký tovar.
Tú iba aby za sklom držal.
Panna bez pokory, starena bez podpory.
Panna na päť p: poctivá, pekná, pracovitá, peňažitá, pobožná.
Sedi panna v kúte, dobrá-lis, nájdu te. – Sadaj ty aj v kúte, až budeš statočná, nájdu te.
Bude to za dievča, ak ho mráz neopáli!
Cez ploty preskakuje.
Mala partu, vzal ju čert.
Mala vlasy, vzal ich žid.
Beda tej myši, s ktorou kocúr nahráva.
Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho hľadajú.
Keď čert nespí, aj anjel sa obzerá.
Keď si si zobral smotanu, vezmi si i mlieko.
Kto mi odobral veniec, nech si má aj mňa.
Na biele pazderie radi psi líhajú.
Iba ak oblokom chodia k nej vohľači, ale dvermi nie! – Na oblok pýta, na dvere nebere. – Pýtajú ťa, pýtajú oblokom, ale dvermi nik!
Nekaždá panna, čo má partu na hlave.
Panna nemá ani ruku vyše lakťa ukázať.
Poctivosť je bielušká ľalia.
Strom bez kvetu a panna bez studu zriedka k akému úžitku prídu.
To nebola holubica, čo sa s jastrabom vodila.
V ktorom dome straší, tam panny rady ostávajú.
Mnoho vraj p Kačka (Katka, Katrena, Kačena) mala, len poctivosc jej chybovala.
Poctivá ako vŕba pri potoku. – Poctivá ako hrach pri ceste. – Poctivá ako svinská putenka.
Poctivý ako v siedmom roku kohút.
Prevrhol sa na mladých koňoch.
Rybku zjedla. – Vtáčka zjedla.
Šic kocúr na myši, neslobodno k Mariši! – Šic kocúr na myši, nech ťa pani matka neslyší!
Túla sa po planietach.
Spadla z kapustného hlúba, a bolo po vienku.
Tej treba slamený veniec!
Stratila zelený veniec. – Stratila poctivosť.
Vláčia sa za ňou ako psi.
Čo dedina, to milá; čo hodina, to iná.
Čo mestečko, to devečko; čo dedinka, to dievčinka.
Čo nôžku, to k inej.
Jedna straka z kola a desať na kôl.
Kde obed, tam milá; kde večera, tam iná.
Na jednom koštiali hrýzli.
Na každej dedine nevesty iné.
Na kom hlavu vidí, každého chce.
Nepros sa jej, nepros, sadol jej čert na nos; keď jej z nosa zíde, sama k tebe príde!
Odpadne jeden kvet, nastane iných päť.
Plače mati slzami a frajerka slinami.
Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú.
Už mu tá viac nemyje hlavu!
Zbehla ma tá suka, ale ju už puká!
Má dvadsať rokov na jednej a dvadsať na druhej strane.
Oženil sa náš Adam, kto by sa to bol nazdal!
Požila panna.
Stratil pánboh od nej karotku.
Už jej opŕchli líčka. – Už jej odkvitli ruže na tvári.
Už nie je šedivý, ale sivý, a nežení sa.
Už je starší ako vdovec, a nežení sa.
Už sa všetci poženili, iba Adam zostal, a ten Adam Adamovský najlepšiu si dostal.
Zostal ako h… na cedilku.
Zostala na semä.
Stará dievka ako krosná v dome zavadzia.
Stará dievka, keď sa nemá s kým vadiť, aj s tým plotom sa ešte vadí.
Stará dievka – svieca pred bohom, a starý mládenec len puclík.
Staré dievky budú na Bielej hore piesok merať. – Staré dievky budú na druhom svete vežu bieliť. – Staré dievky budú pred peklom popol osievať a lad škrabať.
Staré dievky ocot predávajú.
Hnida hnidu berie.
Chocaj som ja aká biedna, predsa som chlieb vo dve kôry jedla!
Mala som frajera sedmorakej krásy: pehavý, rapavý, s červenými vlasy.
Má sa za ňou – za Nemanou.
Neberie paničku, ale ladičku. – Neberie paničku, ale truhličku.
Nevesta s obnôžkou.
Bársi je hrbatá, keď je len bohatá.
Hoci som ja rohatá, keď som ja len bohatá.
Hlavička ako makovička a v nej pusto.
Pekná hlavička, len škoda, že je prázdna.
Hoci so zogolom, keď len so sobolom.
Keď už mám ísť do pekla, pôjdem aspoň na peknom koni. – Keď už mám ísť do pekla, volím na paripe ako na škape.
Krása ako tráva vädne.
Krása ako zora, dlho netrvá, lež statočnosť, pekná čnosť, tá trvá na večnosť.
Krása do čaša, čnosť na večnosť.
Krása na tanieri nekrája sa.
Krása netrvá dlho.
Krása – ranná rosa.
Krásy sa nenaješ.
Krásna panna, polovica vena.
Krásna si, krásna, ale kapsa prázdna.
Nepreberaj, krásna panna, abys neprebrala!
Nežije krása, ale poctivosť.
Prvé zdravie, druhá krása, tretie veno.
Škoda krásy, kde rozumu nieto.
Za časem śe šicko psuje, i tva krása nevekuje. Spiš.
Kto by mi vymietol a smeti odniesol, dala by mu toľko, čo by neuniesol.
Kto ma nechce v gube, nechcem ho ja v šube.
Kto sa žení pre statky, dovedú ho na zmätky.
Pri studenej kuchyni horúca láska chladne.
Ostatná to láska, čo sa za peniaze kupuje. – Za peniaze žiadna láska.
Mladucha je nikdy nie pripekná.
Na jeseň dievky krásnejú a hory špatnejú, a na jar hory krásnejú a dievky špatnejú.
Pekné každému sa ľúbi.
Pri ľúbosti chce sa jesti.
Ruža u h… vyrostená smrdzí.
Slamený chlap dostane zlatú ženu. – Slamený mládenec k zlatej panenke.
Svadba bude za deň za dva, a bieda naveky.
Z peknej misky sa nenaješ, keď je prázdna.
Coky psota, na stranu, chudoba sa žení!
Nemala psota roboty, už ju bude mať.
Psota nemala gazdu. – Našla psota gazdu.
Zišla sa bieda s psotou, onuca s handrou.
Sedemdesiat kytál mala, a predsa sa nevydala; a ja nemám iba jednu, pýtajú ma hen za Viedňu.
Šafeľ s drúkom sa zišiel.
Zamenila si sokola za páva.
Za turák, za dva, strhla sa svadba.
Žení sa na pastvu.
Frajer čarovaný, chrbát maľovaný.
Hoci odpoly hnilé, keď je len srdcu milé.
Holub za pšenicou, šuhaj za dzievčicou.
Jeden šije, druhý pára, trecí dzieča nahovára.
K bratovi srok, ku sestre skok. – K starej srok, k mladej skok. – K nám srečisko, inde skočisko.
Láska ho morí.
Láska nemá zákazu.
Láska nie je bez tŕňov.
Láska potajemná, buď si mi len verná! – Láska potajemná, taká býva verná.
Láska všetkému naučí.
Lásku si zjedli.
Len aby sa to neprekyslo!
Blázni sa za ňou. – Blázni sa za ním. – Celý je za ňou zbláznený.
Hádže po nej očami.
Chodí k nej na zálety.
Čo sa mi ľúbilo, to mi uletelo; čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči.
Dobre (že) sa nezjedia od ľúbosti.
Ľúbi ho, dobre (že) sa dakde ta nepodeje za ním.
Zaľúbený po uši.
Majú sa radi ako dva holúbky.
Mal sa za ňou pominúť.
Neopustím ho, čo budem skaly hrýzť! – Neopustím ho, čo budem slanú vodu chlípať!
Ona od mňa a ja k nej; ona ku mne, ja od nej.
Opantal sa s ňou.
Sekol sa do nej. – Buchol sa do nej.
Bože, bože, jak to šumné, keďz śe lubi potajemne; nezná ocec ani matka, ani žadna kamarátka.
Či to dážď, či blato, nič som nedbal na to, keď som dievča zaľúbil.
Z veľkej ľúbosti nič nebýva.
Milosť z ľudí bláznov robí.
Mrie dievča za šuhajom, ako ryba za vodou.
Prednejšia hubička, ako je mamička.
Pre milého nič ťažkého.
Sardzečko by povedzelo, ale pyšček nesce.
Zamilovaný i blchu od milej zje.
Nedoniesol domov iba futro zo srdca.
Pošol milý, pošol prečka, vzal mi kľúčik od sardzečka, od sardzečka od mojeho i od líčka rumenneho.
Stratil srdce.
Vrezal sa jej do srdiečka.
Šiel soľ lízať.
Zahľadel sa do nej. – Zahľadel sa do nej ako do starej vŕby.
Zalieča sa jej.
Za mnou, chlapci, ja mám blysk, bude pre mňa veľký stisk!
Za sukňou sa vláči.
Za tým šuhajom dievčatá len tak lipnú.
Zuby si ukazujú. – Milý milej zuby ukázal.
Aký išiel, takú našiel.
Ak je dačo, nedôjdeš na to, a ledačo na čo ti je? – Ak je k čomu, nepristúpiš k tomu, a ledačo na čo ti je?
Ak ti je súdená, bude ti i daná. – Jak mu je súdzená, bude mu aj súrená.
Baba, dokiaľ si trúfa kašu prehryznúť, rada sa vydáva.
Jaká, taká, stará baba, keďz ju boška, ta je rada.
Šariš. Starej babe leda hrable, a mladej len si muž.
Což tam po reči, keďz śe jej śvedči.
Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil!
Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje sa, a dievča, keď sa chce vydať, žiada si zomrieť.
Chlapovi kôň sedlaný a dievčaťu čakaný.
Chlap nech je len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný.
Chlap povrieslom opásaný za sto dukátov, a sto dievok za kozí bobok.
Chodil po celom háji, odťal na samom kraji.
Kde som si mladosť zjedla, tam si chcem i starosť.
Kde ti dajú bryndze, poberaj sa inde; kde ti dajú prasa, príď zasa.
Kto si veľmi vyberá, naposledy preberie. – Kto si veľmi vyberá, naposledy nič nemá.
Len aby mala oči a ruky!
Mám sa pod deravú strechu dostať, volím pod holým nebom zostať.
Medzi dvoma – zostala doma.
Mladá koza rada soľ líže a stará i s vreckom uchytí. – Aj stará koza rada soľ líže. – Kozička soľ oblizuje, koza so soľničkou berie.
Mlynárova sliepka preberá si v zrne.
Najprv fara, potom Mara.
Nehodno je hnoj z jednej dediny do druhej prevážať.
Nechoď do cudzieho maku!
Nech sa krpec vláči, kým sa čižma nájde.
Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku.
Nevedieť, aký sa ktorej krajíček dostane.
Nepárne kone nedobre ťahajú.
Neráňaj, neráňaj, zelené padajú: také si dievča ber, aké ti dávajú.
Nieto takého hrnečka, žeby sa nenašla naň pokrývečka.
Pred fašiangy: mladý, pekný, bohatý atď.; na fašiangy: trebárs i krivý alebo slepý; po fašiangoch: aký, taký, len by dáky!
Príde hlúpy, čo to kúpi.
Prístupky – výstupky.
Prišiel zdeľaka, povedal ako mu ďaka.
Prvý prišiel, s darom vyšiel.
Radšej nech sa teraz (pred sobášom) povraz roztrhne, akoby sa mala potom reťaz roztrhnúť.
Dievča do dvanásteho roku češ, do šestnásteho strež, po šestnástém dekuj temu, kto ti vynese galibu z domu. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme ťarchu z domu, až jej pozbudeš. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu, až jej pozbudeš. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom zaplať komu, aby ti čerta vzal z domu. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom sa pros komu, kto ti vezme biedu z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme zlodeja z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a potom ďakuj pánubohu, že ti vzal obludu (pliagu) z domu.
Keď sa dievča cez prah prevrhne, nech mu už matka hotuje ku vydajú.
Dievka je ako zlodej v dome.
Dievky – vývleky.
Žiadnu dievku miesto kola do plota nezapletú.
Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu.
Dobrý tovar kupca nájde.
Dvom je vždy veselej ako jennomu.
Dvom lepšie cesty ubýva.
Ber sebe roveň!
Nerovní – nezhodni.
Nerovný záprah zle ide. – Nerovný záprah zle ťahá.
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne. – Ruže trhajú, keď prekvitajú.
Stará stodola dobre horí.
Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a bieleho ako kvet a dobrého ako med!
Vstanem sýta, neľahnem bitá.
Vydaj je krížová škola.
Dobrá svadba do týždňa trvá.
Na pohrebe śe nesmej a na śvadzbe neplač.
Svadba má veľké ústa.
Kto sa chce vydať, musí sa rydať.
Prvá sestra vydáva druhé.
Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár!
Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
Neber si ženu zďaleka.
Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli medzi ženci.
Smrť a žena každému je od pánaboha súdená. – Žena mužovi od boha daná.
Z mesta pes a žena z dediny – to dobré nebýva.
Žene never, kým sadlé mléko prehryzne, (načo ženy dokladajú:) a mužovi, kým slamku neprekročí.
Ženu a plátno nedobre kupovať pri svieci.
Ani by som nohu oň neotrela!
Bodaj by sa maluo i veľkuo na tebe čudovalo!
Bol by to pekný pár, keby to pánboh dal! – Bol by to pekný párik!
Čo by bol toľký v zlate ako v blate, ešte bych ho nechcela !
Dievča na miesto. – Dievča na vydaj.
Dobre pristanú k sebe.
Dobre sa modlila.
Dostal od matky kapsu a od dcéry kôš.
Dve svadby pri jednom dyme odbaviť.
Ešte ani neparobčil, a už sa žení.
Chytili ho na udicu.
Išla pýtať na poctivú krásu.
Išli mu kroz nevesty. – Išli k nemu na prepačky. – Išla si ohnisko pozrieť.
Leda aby jej hlavnica klobúčkom voňala.
Ľúbila príškvary.
Má ich na každý prst desať.
Nebudem veselý, v čiernej som košeli. Stará mi je mati košelôčky prati.
Nerada misky umývala.
Neslúžim za podšitie, ale za nové.
Ovrabčil sa. – Opleščil sa.
Pobrali sa na mená.
Pod jenným komínom odbavil dve starosci.
Pod vŕbou zosobášení.
Povedzže mi, povedz, ej, ty starý vdovec, koľko ty detí máš, či ma ty neklamáš! V jednom kútku štvoro a v druhom pätoro, tu máš, duša moja, všetkých devätoro!
Priženil sa na pol kolesa.
Rada panvičky poškrabovala.
Rada si, mamička, rada si neveste? Ej, rada – nerada, len mi ju dovezte! Rada si, mamička, rada si zaťovi? Ej, rada – nerada, keď je len chlap hodný!
S tým ona mohla vždy chlieb jesť.
Testiná mu dievčaťom zomrela.
Triafa sa jej šťastie.
Tú schytia ako jahodu!
Už ich neroztrhne iba graca a motyka. – Už ich nerozdelí iba graca a motyka.
Už jej je čas z poľa bežať.
Už je ruka v rukáve.
Už ti mi je to len za mladého zaťa, krajšieho by z dreva vykresal!
Vari šija svoju mladosť zjem!
Veď ti ešte parta do čela nevrastá!
Volačo prismudlo! – Chodí prismudlinu škrabat.
Von zbojníka, von!
Vydá sa tá za Hrabana.
Zhodili ho z kancľa.
Že vraj plakal po sobáši? Horký plakal, ledva čakal!
Žije na vere.
Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.
Ešte sa nik bez klebiet neoženil.
Kto sa oženil, môže oľutovať; kto sa neožení, oľutuje.
Kto sa zavčasu ožení, ako čo by včas ráno vstal.
Kto sa žení, deväť razy sa šalie.
Kto sa žení, srdcu radosť, hlave starosť.
Kto zomrel, toho chvália; kto sa žení, toho hania.
Oženil by sa, keby mu farár za chrbtom stál.
Oženiť sa, to nie je chleba požičať.
Pozdné ženenie – hotové siroty.
Skôr sa ožení slamený mládenec, než sa vydá strieborná dievka.
Syna kedy chceš oženíš; dievku vydáš, keď môžeš.
Vstávaj včas ráno, a žeň sa v mladosti.
Ženba jest, ale rozženby niet.
Ženenie je dobrá sprava, len nečastá. – Ženenie je dobré remeslo, ale nečasté.
Žeň sa nielen očami, ale ušami. – Žeň sa nielen ušami, ale očami.
Žeň sa zblízka, kradni zďaleka.
