Ak máš plný mešec, priatelia ťa nájdu.
Ani u strýca, ani u deda; kto nič nemá, tomu beda!
Boháč a svinka – po smrti pečienka.
Bratia vospolok nebývajú dobrí.
Celá dedina je ako klbko.
Ak ťa má cudzia voš žrať, môže ťa radšej vlastná.
Cudzia voš horšie hryzie. – Cudzia voš horšie kuše.
Cudzí je cudzí a svoj je svoj.
Dever – never! – Deveru never!
Domáci psi podchvíľou sa hryzú, podchvíľou sa lížu. – Domáci psi najprv sa pošpincú, potom sa oblizujú.
Dve mačky a jedna myš v dome.
Každý švoger huncút.
Kde dedič plače, v srdci sa smeje.
Keď dub padne, ledakto triesky zbiera.
Kmotrovstvo z lásky, priateľstvo z krvi.
Kmotor – lotor.
Pes kmotor, pes švagor, všetko psia rodina.
Krv nie voda. – Krv nenie voda ani mlieko.
Mimo oči, mimo mysle.
Pokiaľ na očiach, potiaľ na mysli.
Pozri okom, kým máš po kom.
Preč z očí, preč zo srdca.
Stratí sa z očí, vypadne zo srdca.
Zídeš mi z očí, zídeš mi z umu.
Z očí zišlo, z pamäti vyšlo.
Pyteľ priateľ a kapsa strýc.
Ak máš meštek ako teľa, máš rodinu i priateľa; ak máš meštek ako lata, nemáš sestry ani brata.
Co dedina, to rodina.
Dedina – rodina.
Kto má dcéry, má rodinu; kto má synov, má cudzinu.
Kýms biedny, nikto ťa nezná; keď ale k dačomu prídeš, každé sa ti pchá do rodiny.
Mám rodiny ako v plote tŕniny, ale priateľa čert vzal, čo by mi dačo dal.
Najvekša rodzina – najvekši hniv.
Priateľ pánboh a rodina meštek.
Rodiny do psej hodiny, ale priateľčeka ani ako palčeka.
Vši ma jedia, priatelia o mne nevedia a rodina nedbá, keď ich sama dosť má.
Čo máš, to máš, od svojho máš.
Lepší svoji hnevaní, ako cudzí udobrení.
Nezhynieš, ak nie od svojho.
Svoji, ako sa pohnevajú, tak sa pomeria.
Svoji majú ako reťaz spolu držať.
Svoji sa len nato pohnevajú, aby sa meriť mohli.
Svojská voš tak nekúše ako cudzinská.
Svojskí sú ako deti, hneď sa povadia, hneď sa pomeria.
Svoj svojho neopúšťaj!
Buď mamička dobrá, bude i nevesta. – Buď svokra dobrá, bude i nevesta.
Každá svokra na nevestu zlá.
Svokra na nevestu a nevesta na svokru sa žaluje, a aký čert, taký diabol.
Śvekra – pol pekla.
Veď ti všetko nechá, nepýtaj toľko od neho! Odpoveď: To mi smrť nechá, nie on!
V jednom hrobe spracú sa dvaja, v jednom dome zriedka.
Zať len vziať.
Zať je ostatná litera v abecede.
Zolvica – brata polovica.
Dotkla sa plota chumelina, nuž sú rodina.
Dotkla sa žihľava plota, nuž sa pripletá. – Dotkla sa žihľava plota, nuž sú prípleta.
Chycil sa pupenec plota, nuž sa pripletá.
Ja som jednej matere syn a on je druhej.
My sme blízka rodina: jeho matka a moja matka boli vlastné dve ženy.
Náš pes a váš pes preskočili susedov plot, nuž sme rodina.
Rodina ako hrada na konci role.
Rodina ako plotu čmelina.
Rodina mu je po kolená.
Rodina po Adamovi a Eve.
Stryk babe ujko, cetka za minarem.
Tisne sa mu do rodiny. – Dáva sa mu do rodiny. – Pchá sa mu do rodiny.
Čaká mu na smrť ako pavúk v škáre na muchu.
Poručil mu do kostola chodník. – Poručil mu do týždňa sedem dní. – Poručil mu zadok na trúbu.
Rujú sa (na dedičstve) ako psi na koštiali.
Jednou dcérou dvoch zaťov dostať.
Kmotrajú sa. – Švagrujú sa.
Veď sme my z jedného batoha. – Veď sme my z jedného mecha. – Veď sme my z jedného vreca. – Veď sme my z jedného plemena.
