Aká furma, taká oblátka. – Jaká furma, taká cehla. Bošácka dolina.
Aká repa, taká vňať, aké plásty, taká mlaď.
Aký otec, taký syn; aké drevo, taký klin. – Aký otec, taký syn; aký kováč, taký klin. – Aký otec, taký syn; aký mlynár, taký mlyn.
Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka.
Aké semä, také plemä.
Aký strom, také ovocie.
Ako čvirikajú vrabci, tak švitoria aj ich chlapci.
Ako naši otcovia, tak aj my, ich synovia.
Ako stará vyhráva, tak mladá tancuje.
Ako staré spievajú, tak mladé čvirikajú.
Ako starí hudú, tak aj mladí budú.
Cigáňovo dieťa nerado dáva páčky.
Čo je v dyme narodené, to len dymom razí. – Čo je v dyme narodené, to len čmudom razí.
Čo je z mačky, to len myši lapá.
I na dobrej slivke grmal rastie.
Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia.
Jaká jabloň, také jablko.
Mladý vrabec učí sa čvirikať od starého.
Od starého vola učí sa mladý vôl.
On je otcov syn. – Ona je matkina dcéra.
Ako chodí starý rak, i mladý sa učí tak.
Keď starý rak tresce mladého, musí mu sám inak ukázať.
Sova nevysedí sokola. – Sova sokola neulaže.
Trieska ďaleko od kláta nepadá. – Ívere ďaleko od pňa nefŕkajú.
Zlého krkavca zlé sú vajcia.
Zvláštnych ľudí deti sú nezdary.
Dlhá noc, veľká božská moc, život horúci, pánboh všemohúci – dobre, že dvoje nemala!
Doniesla si dieťa v truhle.
Dostala sa pod čepiec bez svadby.
Išli pred zvonením do kostola.
Kňaz na vine, že sa oneskoril.
Otca mu kozub zabil.
Otec mu z kapustného hlúba hlavu zlomil.
Pod plotom ho našli.
Prvej krščenie jako veselie.
Ty, čo ani otca nemáš! Mám ich viac ako ty!
Vyslúžila si tam živý mrváň. – Odišla zo služby s živým mrváňom.
Lepší stvoriteľ ako zabiteľ.
Po takom chodníku, kade moc ľudí chodí, nič nerastie.
Len na koho sa to dieťa udalo?
Nemohla by sa ho matka odriecť.
Podalo sa to dieťa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého človeka.
Podaný je na otca – pätami.
Udala sa sama na sa, ako prasa.
Zanáša sa naň, akoby mu z oka vypadol.
Vnukovia podávajú sa na starých rodičov.
Jeden (dva, tri) tance detí.
Mám troje detí a u boha dvoje.
Má on tých dietok ani dierok na riečici.
Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí.
Má tri deti a štyri dievčatá.
Nezostalo po nich ani koreňa. – Nezostalo po nich ani klíka.
Povedzže ty, moja dievka, tvojej dievke, že jej dievky dieťa plače.
To len tak pod posteľ padlo.
Vymazal ho pánboh z knihy.
Aspoň mi bude mať kto oči zatlačiť! – Aspoň mi na starosť vodičky podá!
Čo pohliadok, to pohlavok.
Deti bez rodiča ako voz bez oja.
Dvojené deti – dvojná bieda.
Daktorá macocha je lepšia ako vlastná matka.
Iba jedna macocha bola dobrá, i tú čert vzal.
Kde je macocha, tam je aj otčim.
Macocha – čertova socha. – Macocha – psia socha. – Macocha – psia knocha. – Macocha – psia noha. – Macocha – rázsocha. – Macocha – čertov bič.
Macocha delila koláče: „Nate vy každý po celom,“ povedala pastorkom, „mojej Marke nedám nič, ale vy jej dajte každý po polovičke.“
Macochy, macochy povešať na sochy, a moju macochu na najvyššiu sochu!
Otčim na ozim a macocha – čertova rázsocha.
Boh je otcom všetkých sirôt.
Keď umrie otec, sú deti len polosiroty; keď umrie matka, sú celé.
Opatri sirotu, vykole ti oči.
Nato boh dal vlkov, aby siroty hladom nemreli.
Na úbohej sirote každý sa voľká. – Na úbohej sirote každý sa uháňa.
Pánboh má všetkého dosť, len sirôt nie.
Sirota nevoľná! (Iný dokladá): Ale sebevoľná!
Sirôtky sú také, ako keď kurčiatka svoju kvočku stratili.
Sirôtka viacej bitá ako chlebom sýta.
Cíti sa.
Dostala sa do postieľky. – Dostala sa za plachtu. – Dostala sa do polohu. – Dostala sa do postele. – Dostala sa do Ríma.
Chorá je na mladé kosti.
Chystá sa do kúta.
Je na výlete. – Je na vyležaní.
Je samodruhá. – Je ťaršená. – Je ťarchavá. – Je v druhom stave. – Je v inom spôsobe. – Je v nádeji. – Je v úfnosti.
Kolesá láme.
Obruč praskla.
Pec sa im pováľala. – Komín sa mu zvalil.
Potratila kalendáre.
Pováľala sa.
Pracuje k pôrodu. – Vojatuje sa. – Zľahla.
Prišiel nahý do domu.
Ta sa svete, ja som tu!
Biela húska dobre sedí.
Najskôr varovkyňa!
Po svadbe nevesta, po krstení dieťa.
Vrece sa pre jedno zrno neroztvorí.
To je žena, čo deti rodí.
Žena, keď rodí, je jednou nohou v hrobe.
Ako ty dneska otcovi, tak tebe kedysi tvoj syn.
Kto nechce poslúchať svojho, bude cudzieho.
Kto rodičov neposlúcha, bude palicu poslúchať. – Kto rodičov neposlúcha, bude korbáč poslúchať. – Kto rodičov neposlúcha, nikdy sa mu dobre nevodí.
Kto si rodiča v (jeho) starobe nectí, na seba si korbáč pletie.
Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na záhumnie.
Nezasluhuje dôvery, kto klaje otcu, materi.
Otca, mať nemáš drať.
Pamätajte, že vás jedna mať pod srdcom nosila!
Čakaj, budeš ty hriebsť môj hrob na cmiteri!
Či toho bolo hodno prisadiť?!
Dám ci vrelej kaše na jazyk!
Deti (tie) sú už na krídlach.
Deťom svojim krky podrezal.
Chlapské bôty dieťaťu obúva.
Keby som ho bola radšej v prvom kúpeli utopila!
Ten otec by sa ti v hrobe obrátil, keby vedel, čo robíš!
Živá čeliadka.
Bohatí ľudia sa tešia peniazmi a chudobní deťmi.
Cigánke jej dieťa milé. – Cigánke jej dieťa najkrajšie.
Čo jedno dieťa, to milšie.
Detí a fliaš je v dome nikdy nie nazbyt.
Deti ako deti. – Deti sú len deti.
Deti ešte nikoho gazdom nespravili.
Deti s chorobou vyrastajú.
Deti – to je prvé do gazdovstva.
Deťom prútom od zadku rozum naháňajú.
Dieťa bez kazára, ako kôň bez kantára.
Dieťa ešte nemá svojho rozumu.
Dieťa, kým je malé, hryzie chlieb; keď je veľké, hryzie srdce. – Mnohé deti nejedia chlieb, ale žerú srdce rodičovské.
Dieťa nevie, kedy mu je dosť.
Dieťa za ruku, matku za srdce.
Dobré deti najväčšia radosť rodičov.
Keď sa hrniec zabije, hneď majú deti kravu i peňazí.
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu.
Kto má veci, nemá dzecí; kto má dzeci, nemá vecí.
Kto si prvé dieťa dobre vychováva, ten už aj ostatným poklad zanecháva.
Lepšie deti nemať, ako zle vychovať.
Lepšie je, keď plačú deti ako rodičia.
Lepšie žiadne, ako zlé deti.
Malé deti, malá starosť; veľké deti, veľká starosť.
Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.
Manželstvo bez detí málo má potechy.
Mnoho dzecí, málo chleba, v biede viac netreba.
Múdre dieťa sa neodchová.
Najkrajšie dieťa ti najskorej čert vezme.
Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.
Nech sa nežení, kto ženu a deti nemá čím vyživiť.
Nepchaj prsty medzi deti.
Netreba deťom britvy do ruky.
Pre chudobných dieťatka, pre bohatých teliatka. – Nékomu dá pánboh detátko, nékomu telátko.
Sedliak čím viac detí má, tým je bohatší.
Zlé deti najväčšia žalosť rodičom.
Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí.
Do roka proroka a po roku výskoka.
Hlava pán!
Chlieb.
Jedináček – šibenáček.
Jedno dieťa – jedno prasa.
Synáček, máček, môj jedináček!
Z jedného syna nebýva iba sviňa.
Kde sa kliesni, tam sa lesní.
Keby krava teľa nemala, to by nelízala.
Keď chváliť, tak chváliť; keď trestať, tak trestať.
Kto syna miluje, ten ho i tresce.
Lepší dobrý príklad ako Písma výklad.
Dieťa ide za matkou ako teliatko za kravou.
Dievka sa iba vtedy materi odslúži, keď jej (materino) dieťa pridojí.
Každej materi jej decko najkrajšie.
Materina modlitba zo dna morského vyníma.
Materinská bitka je polovičatá.
Matka bije, telo tyje.
Matka je matka.
Matka sladká, kto ju má.
Matka sladká, otec drak, nezriedka to býva tak.
Milé materi decko, čo by hneď slepé bolo. – Pekné materi dieťa.
Najhoršie decko najviac k prsom mater tisne. – Najhoršie decko najviac mater na rukách nosí. – Najhoršie decko najviac mater k sebe túli.
Nevoľná mati, čo tá vystojí!
Pánboh chráň, aby jedna mať toľko detí mala, koľko vládze rada vidieť.
Skorej vychová jedna mať sedmoro detí, ako sedmoro detí jednu matku.
Toho slova mať (matka) sú plné ústa.
Metla vyháňa deti z pekla.
Nedávaj mu toľko ovsa, aby neskákal.
Nechoval som pazderím a slamou, ale aby rástli.
Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý.
Hrubú obruč ťažko zohneš.
Kto prútik neohýba, strom ťažko ohne.
Mladý prút hybký, aj o prst ho ovinieš; ale keď stvrdne a zhrubne na strom, potom ho nezohneš, skôr ho zlomíš.
Ohýbaj ma, mamko, zakiaľ som ja Janko; keď ja budem Jano, nezohneš ma, mamo.
Pokým prútik malý, zhýbaj ho.
Tlstý strom sa nedá zohnúť.
Otec a mať – hotový cigáň. – Mať a žena najväčší cigáň.
Poškrobok k smrti doriadi.
Pre zrno slamu mlátia.
Raz pohladok, raz pohlavok.
Rodičovská láska býva slepá.
Starší má mať lepší rozum.
Svoje obuškom, cudzie okruškom.
Veď je svet široký.
Veď mne nie hriech, čo by som pred oltárom priadla.
Veľká patora veľa potrebuje.
V jednej ruke prút, v druhej chlieb.
Všetko mu dáš, len toho nešťastného rozumu mu nedáš.
Vytni ho po zadku; zadok nie sklenica, neroztrepe sa.
