Aká priadza, také plátno.
Aké koleso, taká koľaj.
Ako kto zomlel, tak pečie.
Ako nabil, tak vystrelil.
Ako sa stavia, tak stojí.
Ako si kto nasype, tak sa mu namele.
Ako si kto nasnuje, tak tká.
Blahoslavený, kto trpí a je vinovatý.
Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie.
Chto sa chce blázniť, musí rozum mať.
Nekázal sa pánboh blázniť.
Bolo ti tam nos nepchať!
Cigán každú zimu sľuboval, že sa už na druhý raz nenechá bez dreva.
Čo chytil, nech má. — Čo chytil, nech si drží.
Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.
Čo kto pasie, to i zaháňa.
Čo si si dostal, to si vopchaj do vrecka!
Čo si si odtrhol, to si voňaj!
Darebák aj pod strechou zmokne.
Chceš dobre — nie!; chceš zle — až poskočím.
Chto nesce počúvat, nech sa dá podzubat.
Kto čo sám chce, nech nerepce.
Kto chodí, kade chce, nech si hľadá, kde chce.
Kto sa chce biť, musí tam byť.
Chytrý chytro dostane, ale nevyžiada.
Išiel len tak nazdarboh.
Jaký hlop, taký snop.
Kde bolí, tam boli.
Keby koza neskákala, nohy by si nezlámala.
Keď druhý do studne skočí, ty nemusíš.
Keď si sa lapil, drž sa!
Keď ťa mrzí voš, hoď kožuch do ohňa!
Krutá hlava boľavá býva.
Kto koňovi pod chvostom býva, toho vše kôň kopne.
Kto nepočúva, tak sa mu vodí.
Kto pri dverách stojí, každý ho uderí.
Kto sa do pekla ťahá, postrč ho!
Kto si samochťa škodí, nezasluhuje poľutovania.
Dobré najskorej človeka omrzí.
Dobrotu človek najskôr zunuje.
Sama tvá dobrota to učinila!
Dotiaľ mudroval, kým nepremudroval.
Dotiaľ sa v ohni hrabal, kým sa nespálil.
Do tých čias papril, kým nepohubil.
Čo hľadáš, to nájdeš. — Čo si hľadal, to si našiel.
Kto čo nemá, to hľadá.
Našiel, čo hľadal. — Našiel, čo nehľadal.
Hore hľadel, spadol do jamy.
Sám húdol, sám tancoval. — Sám sebe hudie, sám vesel bude. — Sám hudieš, sám si vyskakuj.
Čo kutíš, to kúpiš.
Čo si kúpil, to si drž! — Čo si dostal, to si drž!
Iba vtedy prestane, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy začne, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy prosí, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy zvie, že je zle, keď sa mu už za golier naleje.
Pes nepláva, dokiaľ sa mu pod chvost neleje. — Pes nepláva, len keď sa mu do uší naleje.
Mršina, keď sa zháči, ani čo bys’ ju preťal, nepohne.
Na čo napriahol, dotiahol.
Čo si si navaril, to jedz, a keď si si presolil, to je tvoja vec.
Kto si kaše navaril, nech si ju aj poje.
Kto si piva navaril, nech si ho i pije.
Na vinovatého akoby lopatu hrnul.
Nechal sa len naverímboha.
Okolo vody chodiť a nezamočiť sa, bol by zázrak.
Pánboh nikoho za vlasy do neba neťahá.
Pes, keď mu je najlepšie, vtedy sa zbesnie. — Pes, keď mu je najteplejšie, vtedy sa zbesnie. — Od rozkoše sa psi besnia.
Podľa ucha je väčšia diera, ako do ucha.
Pokuta za hriech!
Pozde je kebycha honiť!
Pozde zajaca chytať za chvost, keď si ho nechytil za uši.
Pozde zatvárať klietku, keď vtáča uletí.
Pozde zamykať stajňu, keď kravu vlk zožral. — Pozde zamykať stajňu, keď kone vyviedli.
Komu málo platí rada, ten nech pomoc inde hľadá.
Komu niet porady, tomu niet pomoci.
Tak ti treba, prečo nepočúvaš múdrych ľudí rady!
Ryba nejde na udicu, ale na žranicu.
Ako kto robí, tak sa mu vodí. — Ako robíme, tak sa máme. — Ako si kto robí, tak sa má.
Čo robíš, sebe robíš.
Kto zle robí, sebe robí. — Kto dobre, sebe dobre; kto zle, sebe zle.
Robil si na svoju päsť.
Rozmýšľa, ako by na psotu vyšiel.
Sama hora proti sebe sekere porisko dáva.
Sám na seba uplietol korbáč. — Sám na seba uplietol bič.
Sám sebe lep na krídla hotuje.
Sám si podťal haluz pod sebou. — Pod sebou drevo rúbe. — Láme pod sebou konár.
Sám si pohubil šťastie. — Sám si prepásol šťastie.
Ako kto seje, tak žne. — Čo kto seje, to i veje. — Čo si zasial, to ti zišlo.
Tak neprídeš k zelenej ratolesti.
Tak ti treba, môžeš mať rozum!
Tak to býva, kto sa v lete neumýva! — Tak to býva, keď sa človek nepodíva!
Tvoja psia vôľa to urobila!
Urobil si naprotiveň kvôli!
Vôľa ho zopsula.
Zmrzela ho dobrá vôľa.
Zo zvole ide do nevôle.
Všetečný si ľahko utŕži.
Vtedy je dosci, keďz mu lámu kosci.
Zostaň si sám, buď pre seba pán!
