VIII. VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ MÚDROSTI A OPATRNOSTI

Skúsenosť a núdza učí

Porekadlá a úslovia

Nesadne viac na lep.

Prišiel do dobrej školy. — To mu bude dobrou školou.

Báť sa

Príslovia

Koho raz had uštipne, i hlísty sa bojí. — Koho raz had uštipne, i húsenice sa bojí. — Koho raz had uštipne, i žaby sa bojí.

Koho raz pes pohryzie, ten sa potom i muchy bojí.

Obarený pes i dažďa sa bojí.

Bieda

Príslovia

Bieda majster. — Bieda najlepší majster.

Bieda rozum láme.

Bieda všetkému naučí.

Čo śe druhemu vodzi, ta to i mne nezaškodzi.

Keď sa vyspíš, aj z teba bude človek.

Múdry, múdrejší, zmúdrieť

Príslovia

Aj Hanzo bol múdry, keď sa kaše najedol.

Dnešok múdrejší ako včerajšok.

Druhý deň vždycky múdrejší.

Po práve je každý múdrejší.

Po rákoši bývajú páni múdrejší. — Po správe páni múdri bývajú.

Vlastnou škodou zmúdrel.

Popáliť sa, opáliť sa

Príslovia

Koho raz kaša popáli, vždy ju fúka. — Koho raz kaša popáli, potom všetko fúka.

Kto sa raz opáli, aj huspeninu dúcha. — Kto sa raz opečie, aj huspeninu dúcha.

Kto sa na horúcom popáli, i na studené dúcha.

Kto sa raz popáli, aj na ľade dúcha. — Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí. — Kto sa raz popálil, aj ľadu sa varuje. — Kto sa raz popáli, aj ľadu sa odmyká.

Rozum

Príslovia

Časom príde rozum do ruky.

Dobrý rozum po škode, a lepší pred škodou.

Núdza rozum zobúdza.

Po nečase veľa rozumu.

Uč śe od kuma rozuma.

Sedz doma, nevíš nic.

Škola svet, psota majster.

Skúsiť, skúsenie, skúsenosť, skúsený

Príslovia

Dobre je sveta skúsiť.

Kto neskúsil, nevie, čo je zlé na svete.

Kto nič neskúsi, nič nevie.

Kto nič neskúsi, nič nevie pretrpieť.

Kto sám neskúsi, druhému neuverí.

Kto skúsi, vie.

Nepýtaj sa starého, ale skúseného.

Skúsenosť človeka učí.

Skúsenosť stojí peniaze.

Všetko skúste, a čo je dobré, toho sa držte.

Zo skúsenia poučenia.

Učiť, učiť sa, naučiť sa

Príslovia

Človek sa svojou vlastnou škodou učí.

Čo škodí, to učí.

Mačka učí gazdinú komoru zatvárať.

Práca učí človeka.

Psota majster, ona všeličomu človeka naučí.

Šťastný, kto sa na cudzej škode naučil.

Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč.