Adamove deti sú divné smeti.
Ani tys’ nie od druhých odchodnejší.
Každý pes má blchy.
Ktovie, či doňho blchy nenaskáču.
Bez chyby kto na svete?
I ten najmúdrejší môže schybiť.
Ľudia sme chybní.
S chybami sa učíme.
Svoje chyby nikto vidieť nechce.
Žiaden človek bez chyby a žiadna cesta bez úhonu.
I dobrému kocúrovi niekedy myš ušmykne. – I starému kocúrovi niekedy myš ujde.
I kňaz na kancli sa pomýli.
I múdremu voly ujdú.
I slnko sa dakedy dvojí.
I tenký vlas má svoju tónu.
I za tisíc dukátov paripa sa potkne.
Každému dačo chybí.
Každý kov má trosky.
Každý má svoju hŕbočku.
Každý má svoju žič.
Každý má čierne za nechtom. – Každý má za nechtami blato.
Kobyla má štyri nohy a potkne sa.
Človek krehká nádoba.
Čoho sa človek najviac odrieka, toho sa najskôr dopustí.
Dom nie kostol, človek nie anjel.
Nenie toho domu, dze by nebolo lomu. Bošácka dolina.
Nieto domu bez dymu. – Nieto toho domu, aby sa v ňom nezakadilo. – Nieto tej pece, aby sa v nej nezakadilo.
Každý má svoju vlastnú krehkosť.
Všetci krehkí. – Všetci hriešni. – Všetci slabí.
Ľahko sa noha pošmykne.
Med je medom, ešte sa prekysne.
Na každého sa dačo vmestí. – Na každom sa dačo nájde.
Niekedy aj starý kallec priadzu pomaší. – Niekedy aj starý tkáč pomoce.
Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
Nikomu sa nemôžeš nazrieť do srdca.
Pridá sa to každému.
S podratým na spodok.
Nikto nie je svätý.
Pokiaľ sme na zemi, nie sme anjeli ani svätí.
Svätí boli a hrešili.
Svet viac vie o tebe ako ty o sebe.
Všetci sme z krvi a z mäsa.
