Baba čarila, sneh na peci varila.
Capa zabil.
Dal tomu vale!
Dieru do neba vystrelil.
Domnieva sa, že ktoviečo dostal.
Dostal figu.
Dostal príučné.
Dovolili mu v zime tabak sadiť.
Jeho snaha vyšla na poctivý smiech.
Chytil glezga. – Chytil kocúra.
Kopla ho Bočena. – Kopla ho Brnoša.
Kto sa úfal, už sa vyúfal.
Má z toho číry čistý posmech. – Má z toho hotový posmech.
Mrcha sprava.
Musíš len na chuti pristať.
Odišiel s píšťalkou.
Od päty k hlave sa navrátil.
Hrklo ho v zuby. – Heglo ho v zuby.
Naprázdno mu zuby klepli.
Prerátal sa, presadlo mu, zlyhalo mu.
Máš z pečienky papier a z papieru dieru.
Padla mu pečienka do popola.
Vybral z koláča dieru a z pečienky papier.
Pobral horúcu kašu.
Poľovník strelil vpravo, zajac bežal vľavo.
Prišiel nakrátko.
Prišiel na prázdne misky.
Prišiel o to ako pes o chvost.
Trafil do diery. – Trafil prstom, ale kam!
Turíčni králi. – Turíčne kráľovstvo.
U diabla ryby!
Uletel mu vtáčik z klietky.
Umyl kapra.
Už je po radosti.
Už si prišiel na psí tridsiatok, že si sa nepostil v piatok!
Vykrútil zo suchého dreva píšťalu.
Vykypelo mu z hrnca.
V zadku noha.
Zaťal za šnôru.
Zle mu vypálilo.
Zmokol pod strechou.
Zostal ako bobok na cedilku.
Zostal na ľade.
Zostalo mu porisko zo sekery. – Zostal mu z koňa chvost.
Bude to kočka, čo to dočká! – Stará bude kočka, čo to dočká!
Do veľkého stromu zaťal sekeru. – Do hrubého zaťal.
Do tuha nabil, ale nevedieť, ako mu vystrelí.
Ešte je ďaleko veľký oltár.
Ešte je to za horami.
Ešte tomu veľa otčenášov treba.
Inde, kvinde – nič nevynde.
Nebude mňa už potom hlava bolieť, keď sa to stane
Nebude z tej raži múka.
Nebude z toho oblaku dážď.
Nebudú z tej múky koláče.
Neujde sa tebe z toho ani márny mak.
Rak zajaca chytá.
Skôr sa had na Tade zohreje, ako to bude.
Skôr z kameňa vodu vytisneš, ako to spravíš.
To je: hraj – vyhraj, hraj – prehraj!
To je len: až sa najem, dám tebe. – To je len: ak nezjem, dám tebe. – To je len: až sa najem, požičiam ti lyžice.
To sú poveterné zámky.
To značí slepú mačku vo vreci kúpiť.
Veľa vody ujde, kým sa to stane.
V chrasti zajac leží.
Visí to na tenkej nitke.
Všetkého sa lapá, a nič nevyvedie.
Za to my nebudeme piť.
Z toho si ty prsty neoblížeš.
Živí to dožijú a mŕtvi doležia.
Ak chceš, sa o zem hoď, ak chceš, sa obes, už inakšie nebude.
Ani oheň, ani voda to už nezmyje.
Ani čihy, ani hota.
Ani hore, ani dolu.
Ani sem, ani tam.
A potom? Krížik po tom!
Čakaj trebárs do súdneho dňa!
Čím ďalej do lesa, tým viac dreva.
Čím dial do hôr, tým vždycky hôr.
Čo bys’ mal sto duší, nevyvedieš to!
Ďalej ani pohnúť! – Ďalej ani myslieť!
Daromná tebe hodina!
Budeš si hlavu biť o múr?!
Nelám si darmo hlavu.
Už nebude inak, čo si hlavu o zem otrepeš.
Hoď kameň do vody!
Je v tom hák. – Je v tom akýsi háčik.
Koľko napred, toľko nazad.
Môžeš sa už len prežehnať od toho.
Na to už len kríž urob!
Nebolo pomoci proti tej nemoci.
Nemáš tej duše, abys’ to vyviedol! – Nemáš tých duší, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej pary, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej sily, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej vlády, abys’ to vyviedol!
Nemožno tomu konca-kraja dôjsť.
O tom už nemôže byť ani reči.
Plač, neplač, už inakšie nebude!
Poručeno pánubohu, už inakšie nebude!
S tým sa už len rozžehnaj.
Tak, tak, ale z chyže jak?
Tam je ten tŕň!
Tam sme, kde sme boli!
Tam to trčí.
Tými zubami tej kože nedotiahneš.
To je ani ryba, ani vták.
To je koniec všetkých koncov.
To je pes v lese. – To čí pes?!
To je veľké klbko.
To je tvrdý orieštek.
To je už pánboh ťa požehnaj!
To je už stratené, ako čo by skalu do vody hodil.
Tomu ani svätená voda nespomôže. – Tomu ani všetci svätí nespomôžu.
To nezošije viac ani svätý.
To neurobí ani herkopáter.
To sú samé miškulancie.
To žiaden duch neuhádne.
Tuje blcha! – Tuje potvora! – Tuje uzol!
Tu je oheň, tam je voda, aká tu teda porada?
Už ho pánboh oráčil.
Už je Jano vojak.
Už je po kázni, moji milí blázni!
Už je po ňom veta!
Už je s tebou het!
Už je pozde, milý drozde!
Už je tam, kde loj kopú!
Už je tebe od toho!
Už je tebe darmo!
Už je tomu amen!
Už sa mu do hrdla leje. – Už sa mu za sáry leje.
Už sme dobrí!
Už sme my raz tu, nech sa stane vôľa božia!
Už sme my tam, kde straší!
Už sme v blate! – Už sme v kaši! – Už sme v omáčke!
Už sme zle!
Už sme znikä!
Už ti ani kňaz nespomôže.
Už vybačoval. – Už dobačoval. – Už vypriahol.
Nemá tá vec klaníc.
Tá vec má dlhé chvosty. – Tá vec má dlhé konce. – Tá vec má dlhé motúze.
To je vec na psa!
Zarúbaná cesta!
