Bieda biede ruku dáva. – Bieda biedu naháňa. – Bieda psotu naháňa.
Bieda biedu nájde, hoc aj slnko zájde.
Bieda za biedou. – Jedna bieda za druhou.
Biednej hlavy i rozum biedny.
Ideš pomaly, bieda ťa dohoní; ponáhľaš sa, dohoníš biedu.
Jedna bieda nič neurobí, ak nie desať.
Kde jedna bieda, tam i druhá.
Chromému všade ďaleko.
Jedna nevôľa mnoho iných so sebou prináša.
Jednému je do plaču, druhému do smiechu. – Komu do plaču, komu do smiechu.
Jedni ľudia skáču, druhí plačú.
Každému dačo chýba.
Každý má svojho červíka, čo ho hryzie. – Každý má svojho moľa, čo ho hryzie. – Každý má svojho moriaka, čo ho hryzie.
Kde bolí, tam bolí. – Kde bolí, tam boli.
Kde je tvŕdza, tam je trudza.
Keď dub padne, i pes ho preskočí.
Kde chýba jedno, chýba i druhé.
Keď kto pri páde hlavu si prebil, hovorí: šťastie, že som sa nadobre nezabil.
Keď sa červík do stromu zažerie, do tých čias ho žerie, kým ho nezožerie.
Keď sokol zahubený, bije ho i vrana.
Koho bili, zas ho budú.
Kŕdeľ vrán pustí sa i do živého koňa. – Veľa vrán aj koňa zožerie.
Moc múch aj koňa zje.
Každý človek má svoj kríž – aj jeden snop.
Každý človek svoj kríž niesť musí.
Keby sme si ráno svoje kríže povešali na plot, každý by si večer po svoj bežal.
Kto na zem padne, ledakto ho nabije.
Kto sa topí, britvy sa chytá. – Kto sa topí, slamy sa chytá. – Kto sa topí, oblakov sa lapá. – Kto sa topí, šípa sa lapá. – Kto sa topí, pien sa lapá.
Ľahšie nesamému trpieť.
Len keď stratíš, poznáš, čo si mal.
Na krivé drevo kozy skáču.– Na strom kozy skáču.
Jedného nešťastie, druhého šťastie.
Jedného šťastie, druhého nešťastie.
Jedno nešťastie druhé stíha. – Jedno nešťastie druhému ruku podáva.
Kde je nešťastie, tam je i posmech.
Koho má nešťastie potkať, potká ho i na posteli.
Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nosovej dierke prst zlomí.
Koho raz nešťastie zastihne, tak ľahko ho neopustí.
Kto je v nešťastí, toho sa ľudia stránia.
Nešťastie nechodí po stromoch, ale po ľuďoch.
Nešťastie netreba hľadať, samo príde.
Nešťastie samo nechodí. – Nešťastie zriedka samojedno chodieva.
Nešťastie vždy hotové.
Nešťastie zrazu prichodí.
Pri každom nešťastí šťastie. – Pri každom nešťastí šťastie sa nájde.
Šťastie sa trúsi. – Šťastie ledva po jednom ide, nešťastie sa sype.
Všade nešťastie hrá okolo človeka.
Ocot bude vždy ocot.
Od surovej kapusty kováč ozdravel, krajčír umrel.
Keď srdce bolí, to veľmi bolí.
Srdečná bolesť je najväčšia.
Súženie a pŕhľava všade rastú.
Nech duša pomáha telu trápiť sa.
Trp telo, keď sa ti na svet chcelo!
Tomu je dobre, koho niet.
Bez trápení v svete není.
Človek sa musí do smrti trápiť.
Čo sa človek natrápi, kým umrie.
Každý človek má svoje trápenie.
Urež ucha, nastav brucha.
Ustatej kobyle aj chvost je ťažký.
Všade za človekom ide pes. – Všade za človekom tôňa chodí.
Kto neskúsil, nevie, čo je zlé na svete.
Na jednom zlom nikdy dosť nebýva.
Nie je každý zlý, komu sa zle vodí.
V obide na človeka všetko zlé ide.
Zmoknutý nebojí sa dažďa.
Žiadna psota sama neni; jedna rada druhú honí.
