Ani sa mi oči neosúšajú od sĺz.
Bodaj ten nebol stihol mňa poznať!
Čože si počneš, biedna duša! – Čože si počneš, hriešna duša! – Čože si počneš, biedna stvora! – Čože si počneš, hriešna stvora! – Čože si počneš, úbohý človek! – Čože si počneš, hriešny človek!
Hrúza ma prejíma!
Iba čo si človek hriech nadobýva!
I tá ostatná trpezlivosť človeka necháva!
Ja úbohý človek! – Ja nevoľný človek!
Ja úbohá vyvedená stvora! – Ja úbohá znitruvaná stvora!
Ja utrápená matka! – Ja bolestná matka!
Ja utrápená stvora! – Ja bolestná stvora!
Kamže pôjdeš proti noci!
Kdeže mešká ten posol boží, že už nejde po mňa!
Keď sa mi už nevie tá zem otvoriť!
Mohol by knihu napísať o mojom utrpení!
Moja biedna hlava! – Moja boľavá hlava! – Moja ubolená hlava! – Moja utrápená hlava! – Moja hriešna hlava!
Nemám pokojnej chvíle ani vo dne, ani v noci!
Nemám sa už kam podieť! – Nemám sa už kam podieť od žalosti!
Pôjdem, kde ma dve oči zanesú! – Pôjdem, kde ma nohy zanesú. – Pôjdem v šíry svet! – Pôjdem kraj sveta!
Radšej bych bol hada zjedol!
Radšej by som sa bol do zeme zakopal!
Radšej by som sa v hrobe videl! – Radšej by som sa videl pod zemou!
Radšej by som si dal zdravý zub vytrhnúť! – Radšej by som si dal jedno rebro vytiahnuť!
Radšej by som išiel na tie galeje!
Radšej keby som nebol o tom ani chyroval!
Radšej si mohol krky polámať! – Radšej si mohol ruky polámať! – Radšej si mohol nohy polámať!
Radšej si sa mohol slepým narodiť!
Hodina sa mi so smrťou mieša!
Kde je tá smrť, že už nejde po mňa!
Radšej bych svoju smrť videl!
Smrti sa mi rovná!
Akoby mi bol nôž do srdca vrazil.
Aspoň si srdcu poľahčím, keď sa vyžalujem.
Malo mi srdce puknúť od žiaľu.
Srdce ma bolí.
Už som si to srdce pre teba zhrýzol!
Trpím ako tá trpielka.
Už by aj ten kameň slzy zaliali nado mnou!
Už mi je do zamdletia. – Už mi ide do zamdletia. – Už mi je do zúfania. – Už mi je na zahynutie. – Už mi je na skapanie.
Už sa mi ani sveta nechce.
Už sa mi nechce ani chleba, ani neba.
Už som nie ani človek, ani peň.
Do jarku pred dažďom sa skrýva.
Dostal sa z pece pod lavicu.
Jedna mi je bieda, či tak, či tak. – S tým alebo bez toho – jedna bieda. – S tým alebo bez toho – jeden parom. – S tým alebo bez toho – jeden pes.
Pomohol mu z blata do kaluže. – Pomohol mu z bariny do kaluže.
Prišiel z biedy do nevôle.
Prišiel z dažďa pod odkvap. – Prišiel z dažďa pod riňu. – Prišiel z dažďa pod žľab.
Prišiel z koryta do džbára.
Prišiel z periny do slamy.
Prišiel z prázdneho do pustého.
Prišiel zo šafľa do šechtára.
Spadol z koňa na somára a zo šafľa do šechtára.
Trafil z kyja na palicu.
Z koňa na osla presadol.
Akoby na ňom zapálil.
Ani hviezdy nemá.
Ani zo sta jeden to nevytrpí. – Ani z tisícich jeden to nevytrpí.
Bieda ho prikvačila. – Bieda ho priškrela.
Bieda nad biedu!
Boh ho prividel.
Božekal od rána do noci.
Čohos’ sa bál, neubáls’ sa.
Čert mu sedí na jazyku.
Čert na ňom vápno hasí.
Čertovi do kuchyne prišiel.
Dal svoju vec čertovi na budzogáň.
Dobre, že sa po hlave nebil. – Dobre, že sa po hlave netĺkol.
Dobre, že si vlasy netrhal od zúfania.
Dobre, že z nôh nespadol od žiaľu.
Do hrubého stromu zaťal. – Do tvrdého dreva zaťal.
Do kyslého jabĺčka zahryzol. – Do tvrdého orieška zahryzol.
Dolu mu ide hodina.
Hore ako hore, ale dolu!
Ide dolu vodou. – Ide dolu vŕškom.
Doskákal ako cap v jeseni.
Do tvrdého zavŕtal.
Holý ako myš. – Holý ako prst.
Na nechty mu dohára. – Na prsty mu prihára.
Päty mu horia. – Pod nohami mu horí.
Strecha mu horí.
Už mu dohára.
Chodí ako bez rozumu. – Chodí ako bez seba.
Chodí, akoby ho išli vešať. – Chodí, akoby ho išli stínať.
Chodí, akoby bol na druhom svete.
Chodí ako duša po smrti.
Chodí ako obesenec.
Chodí ako otrávený.
Chodí ako telo bez duše.
Chodí ako umučený.
Chodí ako vo vytržení.
Chodí ako v trapiech.
Chodí od ničoho k ničomu v trapiech.
Chodí v omámení.
Chodí zamyslený ako dubový peň.
Ide mu do živého.
Ide mu o kožu. – Ide mu o hrdlo. – Ide mu o život.
Ide mu na úžitok ako psovi tráva.
Išiel ako na stínanie.
Kečka sa mu parí.
Ani kôň toľko nevystojí ako ten.
To je dosť na koňa.
Len tak prežieral. – Len tak sliny prehltoval. – Len tak sliny pregĺgal.
Licho je s ním.
Má chrobáka.
Má mrcha hostinu.
Má sa ako holý v tŕní.
Má sa ako mucha v mlieku. – Má sa ako mucha v kyseli.
Má sa ako slimák v chrene.
Má sa ako tá lipa, keď sa na jar k nej čižmár priplichtí.
Má s tým moc oplevadla.
Má s tým moc zapletačky.
Má ťažký život.
Medzi dvermi zaviazol.
Mrcha kaše si navaril.
Na nos mu kvapká.
Na slabých nohách stojí.
Na strach pochodil.
Na špicu sa dostal.
Na to treba dobrý žalúdok.
Na vlase visí.
Nechcel by som byť v jeho koži. – Nechcel by som v jeho koži trčať.
Nejednu horkú slzu prehltol.
Nekvitnú mu tam ruže. – Nemá na ružiach postlaté.
Nemá bĺch, len ony jeho.
Nemôže ani von, ani dnu. – Nevidí, kade núter, kade von.
Nemôže sa z pasce vymotať.
Nepochodí dobrým koncom.
Nešťastie ho prenasleduje. – Nešťastie všade za ním ide.
Nešťastie predo dvermi.
Nešťastná hodina, tam tvoja rodina!
Neujde so zdravou kožou.
Nevie, kam z konopí.
Nie mu je do smiechu.
Nevie, na ktorú nôtu má tancovať.
Nôty tratí.
Núdza ho priprela.
Obida ho zašla.
Bol v ohni.
Medzi dva ohne sa dostal.
Oje sa mu zlámalo.
Opadli mu brká.
Opálila ho tá kaša.
Popálil sa.
Popálil si prsty.
Na psy vyšiel. – Vyšiel na psí deviatok.
Prišiel na psí drúčik.
Prišiel na psí tridsiatok.
Ťahá na psiu ihlicu.
Tak mu je dobre ako psu v studni.
Vyšiel na psiu smiechotu.
Pod závozom je.
Prišiel do záhatia.
Prišiel na stratenú vartu.
Prišiel naň pohon.
Prišla naň pomora.
Psota ho zo všetkých strán bije.
S potrpením mu je.
Má žiaľ na srdci. – Má ťažko na srdci. – Má ťažkosť na srdci. – Má ťažobu na srdci. – Má ťarchu na srdci.
Srdce mu stislo. – Srdcom stískal.
Vzal si na srdce. – Nabral si na srdce.
Žiaľ mu srdce zožiera. – Nešťastie mu srdce zožiera.
Stojí nad priepasťou.
Ťažko sa len z toho vykašle. – Ťažko sa ten z toho vychráka. – Ťažko sa ten z toho vychráme.
Tak mu je ako zimomravému pod starou halenou.
Tak sa mu vedie ako na mukách.
To je našej koze smrť.
Trafil na hrču. – Trafil z kyja na kameň.
Trpká to preň zelinka.
Tvrdá to kosť na jeho zuby.
Tvŕdza naň došla. – Tvŕdza ho nadišla.
Vedia susedia, na čom tí sedia.
Viedli ho ako na bitúnok.
Vystojí toľko ako ten šindeľ na dachu.
Vyšiel mu prach ako idanským Cigánom.
Vyšiel na svetskú habnu. – Vyšiel na svetský posmech.
Vyvrátil misku s kašou.
V klepci je. – Do klepca sa chytil. – Do šlopca sa chytil.
Vlka ulial.
Vlka zdrapil. – Čerta zdrapil. – Raka zdrapil.
Vlka za uši drží.
Vo veľkej súre je.
V planej koži je. – V mrcha koži je.
V pomykove je. – V pomykovci je.
Všetko mu krížom ide. – Všetko mu naopak ide. – Všetko mu popriečky ide.
Všetko sa pod ním trhá. – Všetko sa s ním trhá.
V škripci je.
Vtiahlo mu jazyk.
Vždy je ako na galejach.
Zaviazol na udici.
Všetko zlé naň ide.
Zašiel na zlú záhybeľ.
Zlej matere sa poradil.
Zle mu idú káry. – Zle mu idú kolesá.
Zle mu kocka padla.
Zle prešiel. – Zle obišiel. – Zle sa mu povodilo.
Zomlelo sa naň.
Akoby ma znovu na svet dal!
Akoby som sa znovu na svet narodil!
Dostal ostrohy. – Dostal zápinok.
Kto sa bál, najlepšie prešiel.
Ku streche sa pritisol.
Len toľko, že obstál. – Len toľko, že z toho vybŕdol.
Máš šťastie, žes’ ušiel. – Tvoje šťastie, žes’ ušiel.
Má šťastie, že krky nevylámal.
Obstál ako pero nad ohňom.
Obstál na vlase.
Odľahlo mu na srdci.
Podmäkčilo sa mu.
Pomohol si na nohy. – Postavil sa na nohy.
Pomohol si von z klietky. – Pomohol si von z pasce.
Posadil ho na koňa. – Posadil ho do sedla. – Akoby ho na koňa posadil.
Preplával ako pes cez vodu. – Prebŕdol ako pes cez vodu.
Prešiel cez oheň.
Spadol mu kameň zo srdca. – Spadol mu kameň z hlavy.
Spadla z neho ťarcha. – Spadla z neho hora.
Svitlo mu. – Svitlo mu šťastie. – Svitol mu deň.
To je voda na jeho mlyn. – To je voda na jeho kameň.
To prejde ako bačovi súdny deň.
Trafili mu na liek. – Trafili mu na nôtu. – Trafili mu na strunu. – Trafili mu na žilu.
Už je na brehu.
Už mu je srdce na mieste. – Už mu je duša na pokoji.
Už prelomil ľad.
Už ten všivavý kožuch striasol zo seba.
Vytiahol sa z blata.
Vytrhli mu tŕň z päty.
Zajac si labky líže.
Z brehu na potopu sa díva.
