XV. PRIROVNANIA A INÉ VÝROKY

O hlase a dychu

Prirovania

Fučí ako jež. – Fučí ako kováčsky mech.

Hlas, ako čo by capa dral. – Hlas, ako čo by víchrica lipy lámala. – Hlas ako zvon. – Hlas ako deravý hrniec. – Hlas patelátový.

Hučí ako prázdny sud.

Je to dobrý hlásnik.

Kričí (reve), akoby ho z kože dral. – Kričí, akoby bol na holi. – Kričí, čo mu hrdlo stačí. – Kričí, dobre si prsia nevyduje. – Kričí na všetky ústa.

Má dobrý brech. – Má dobrý pískor.

Ručí (ryčí) ako vôl.

Skučí ako obarený pes.

Spieva, akoby dvercami vŕzgal. – Spieva, akoby suché tácky vozil. – Spieva, akoby tie liatoše spustil. – Spieva ako kukučka po Jáne.

Stene ako stará baba.

Škrečí (škrieka) ako sojka. – Škrečí ako žaba.

Škrípe, dobreže si zuby nevyláme.

Vzdychá ako sýty nad jelity.

Vzdychlo sa mu ako Cigánovi na bielo chleba.

Zahvizdol tak, že nám v ušiach zrzalo.

Zareval, že sa zem zatriasla.

Zatíchol, akoby ho pridojil.

Zavýjal ako vlk.