Ani chýru, ani slychu o ňom. – Ani slychu, ani vidu.
Ani na piaď!
Áno, v Ritkarovciach. – Áno, do Ritkaroviec.
Býva na Vyhnale. – Býva na Vyhnalove. – Býva vo Vyhnanci. – Býva na Vystrkove. – Býva na Výstrku. – Býva pánubohu za chrbtom.
Keď som išiel, išiel som, sám neviem, kde a kade – hlbokými dolinami, vysokými horami, rudnými cestami, stretol som…
Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom.
Pod palicu prislúcham do (Korytárok) a pod kostol do (Detvy).
Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nedofúkne.
Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani vrábika. – Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani letáčka.
To je ešte chlp. – Prejdeš ešte chlp cesty, kým sa ta dostaneš.
To je už tam, kde je doskami zabituo. Adalb. Świat 43. – To je už tam, kde je svet doskami zabitý, aby sa zem nerozsypala. – To je tam, kde už pánboh dobrú noc povedal. – To je tam, kde čert dobrú noc dáva.
To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine.
Toho ani pánboh v matrike nemá.
U Tutuľov.
Veď je to blízko, hruškou by ta dohodil. – Veď je to blízko, klobúkom by ta dohodil.
V sedemdesiatej siedmej krajine. – V deväťdesiatej deviatej krajine.
Za horami, za dolami, až hen za Červeným morom.
Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou.
