Aha, zajtra, včera, do nedele, večer, ráno!
Ako čo by dlaňou pleskol. – Ako čo by bičom pleskol.
Bolo, bolo, ale neviem kedy.
Čo boh dňa dá.
Každý bohovitý deň.
Kedy neskedy.
Len tak na hrán, čo by sa človek ani neponazdal.
Neskoro, ale sporo.
Noc po noc. – Deň po deň. – Rok po rok.
Od dávnych dáven.
Od malička.
Pod okamžením, ako čo by strela zufundžala.
Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy.
Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela.
Čo svet svetom stojí.
Kým svet svetom bude.
Nikdy to na svete nebolo.
Od bohsveta (je tak). – Od prvosveta (je tak). – Za prvosveta (tak bývalo).
V poslednej metelici sveta (tak bude).
To ani detné deti neprežijú.
To bolo, ked krčah s krpkou bojoval. – To bolo, keď teľce lietali. – To bolo, keď zajace na psov trúbili, žaby v čepcoch chodili, svine črieviky nosili, somáre po ulici ostrôžkami štrngali (čerkali). – To bolo voľakedy, keď boli na peci jahody. – To bolo za Kuruca kráľa. – To bolo za Kuruca sveta. – To bolo za starého Kakoň kráľa. – To bolo za starého Vida. – To bolo za stara, keď bol groš ako lopata. – To bolo za života sveta.
To bude, keď ancikrist príde. – To bude, keď bude koza kraľovať. – To bude, keď kukučka na Vianoce zakuká. – To bude, keď korytnačka zajaca predbehne. – To bude, keď myši s mačkami na trh poženú. – To bude, keď peklo vyhorí. – To bude, keď sa krava ožrebí a kobyla otelí. – To bude, keď sa suchá haluz zazelenie. – To bude, keď suchá jabloň zarodí. – To bude na psie letničky. – To bude na staré Turíce v ten pondelok. – To bude na súdny deň. – To bude na svätého Vida, až nebude nikda. Č. 631. – To bude na svätého Dindy, až nebude nikdy. – To bude na sviatok svätého Nikdala. – To bude po smrti v ten utorok.
To bude trvať do súdu.
To je už predo dvermi.
Tomu niet ani pamätníka.
To nemá konca kraja.
To sa stalo pod hodinou. – To sa stalo v okamihu. – To sa stalo v minúte.
To za tohto pánaboha nebude.
Trvá dlho ako vianočná pesnička.
Veď je to už hen, nie len! Novohrad.
Za horúca.
Za ako mak. – Za amen. – Za chvíľku. – Za minútku. – Za okamih. – Za otčenáš.
