Ani mak. – Ani ako mak. – Ani mačíček. – Ani máčny mak. – Ani za makové zrnko. – Ani jednej rýdzi. T. 2. – Ani babky. – Ani byle. – Ani byľky. – Ani čo by do oka padlo. – Ani čo by len medzi prsty. – Ani čo by muška na krielci uniesla. – Ani háka. – Ani haliera. – Ani omelinky. – Ani omrvinky. – Ani odštipinky. – Ani parútky. – Ani prach. – Ani špetky. – Ani toľko, ako za necht blata. – Ani toľko, čo by sa pod necht vmestilo. – Ani vindry. – Ani za zmeň. – Ani zbla. – Ani zbly. –
Ani mnoho, ani málo, len tak najlepšie.
Bolo toho do úrihu.
Detí mnoho, ani čo by ich búrka nasekala.
Do byle –, do cviku –, do čistá –, do grajciara –, do knôtu –, do špeti –, do znaku –, do zniku.
Do kráľa.
Do tretice všetkého dobrého. – Všetko dobré do tretieho rázu.
Ešte raz za peniaz.
Chybeno o sedliacky vlas. – Chybeno o tesársky vlas. – Nechýbal ani hornácky vlas.
Ako jedno, radšej nič. –Jeden toľko ako žiaden. – Jeden toľko ako nik.
Jedno, i to biedno.
Jest ich pod pavúz.
Je toho hromada. – Je toho kopa. – Je toho vyše hlavy. – Je toho vyše práva. – Je toho neslýchaná sila.
Ľady sa pohli.
Len o jedno očko schybil.
Len raz, prvý a posledný, a medzitým bez počtu.
Málo nás, ale všetko dobrí.
Má oblokov na dome ako do roka dní.
Muselo sa voľakde vrece roztrhnúť s nimi. – Vari sa vrece roztrhlo s nimi. – Sypú sa ako z vreca.
Na každý prst desať.
Na prstoch ich spočíta.
Nechybí ani vlas. – Nechýba ani mak. – Nechýba ani byle.
Nie je to ani prvý, ani posledný raz.
Ničehož nič. – Ničovéhož nič.
Od hlavy po päty.
Pár za párom, naposledy dvaja.
Plná izba ľudí, akoby nabil.
Rozožeň ich, až ich prečítam!
Sedem ich je ako hromov!
Taký kus ako hus.
Tam už všetko jesto, iba kňaz chýba.
To by medzi prsty mohol pobrať.
Toľko je toho ako čečiny. – Toľko je toho ako čiernej hory. – Toľko je toho ako čmýru. – Toľko je toho ako dreva. – Toľko je toho ako hydu. – Toľko je toho ako hmýru. – Toľko je toho ako hviezd na nebi. – Toľko je toho ako kydu. – Toľko je toho ako krúp v hrnci. – Toľko je toho ako lístia. – Toľko je toho ako okypu. – Toľko je toho ako piesku. – Toľko je toho ako škorcov. – Toľko je toho ako za groš maku. – Toľko je toho, že je to až huj!
Toľko ich bolo, že by nebolo malo jablko kde spadnúť. – Toľko ich bolo, že nebolo kde hrachom hodiť.
Toľko ich je ako červených myší. – Toľko ich je ako kôličia. – Toľko ich je ako na Vyhnianskom zámku diablov. – Toľko ich je ako Sásovanov. – Toľko ich je ako Švošovanov. – Toľko ich je ako vrán. – Toľko ich je ako vrabcov na holohumnici.
Tomu nieto ani počtu.
Všetci do nohy.
