Baran sa zabil.
Bol by si za kostolníka.
Či je tvoj otec nie klampiarom? Prečo? Nuž, keď mi tak svietiš (ako lampáš).
Hrnčiar sa mu zasmial. – Sklenár sa mu zasmial. – Sklár sa mu zasmial.
Husto ťa tkali!
Išiel žobrák žobrať, nemal do čoho brať.
Je Adamovými vidličkami. – Je pätorkou.
Má anjelské papuče.
Má kosti v bruchu.
Má vrabce pod klobúkom.
Musíme radostník rozkrájať.
Naondiať na takého kňaza, ktorého nechcú počúvať!
Na páterskom chrbte tlčený cukor. – Na kňazovskom chrbte tlčený cukor. – Na kňazovskom chrbte tlčený mak. – Na kňazovskom chrbte tlčená soľ.
Na zadku dvere!
Nemý ide!
Neodmetaj odo mňa tie peniaze!
Nepotrebujem lampáš!
Neprekrivuj sa tu s tvojimi štepenými kvakami!
Palicu prehltol.
Pi zo zadku, keď si si zabil!
Položil si Cigán za rebrinu.
Po nos v hostine.
Prišiel kňaza vyzliekať. – Prišiel kňaza zobliekať.
Prišiel na prázdne misky.
Rež, Kubo, nos!
Starej babe oči vyklal. – Žobrákovi oči vyklal.
Stúpil si na lyžičku.
Utriže tej svieci nos!
Vybodal čomusi oči.
Vypil so suchou hubou. Modra.
Vypľuj hrkeľ!
Zabil to pánboh na mäso.
