Ani bych ťa za pečenú repu nedal.
Budeš konského syra?
Čože ty vieš, ty si sa malý na svet narodil! – Čože ty vieš, ver si ešte aj ty malý bol, keď ťa krstili!
Dala ťa stará baba pozdraviť.
Duša moja, mäkký chlieb, bozkal bych ťa, mal by hriech.
Hopsa Janko s motykou, čo stratil čapicu!
I ty si tu, Zeubys?
Keby som vedel, že motyka vystrelí, hneď by som ťa zastrelil.
Koľko bosých za turák?
Lebo ťa čert vezme, lebo budeš dobrý chlap!
Mlč, mlč, môj jazýčku, budeš papkať kasičku!
Moja duša z kalerábu a srdce z kelu!
Neboj sa nič, kým mňa vidíš, neoslepneš!
Neboj sa nič, otrhaný, povedú ťa ošklbaní.
Nebožiatko, čo v peci zdochlo.
Nech ťa pánboh živí, dokiaľ budú slivy, a keď budú čerešne, nech ťa čert vezme.
Oni, čo sapúň zjedli.
Pod sem, zodvihnem ťa!
Pôjdeš po samom predku, a za tebou nik.
Pôjdeš ty štyri míle za pec. – Pôjdeš – ty štyri míle za bodajvršky.
Prečo vôl ide napravo, keď mu povedia šahó! Nevieš? No, vidíš, a vôl to vie.
Rád ťa ako mačka vtáčka, a strelec zajačka, ty moje potešenie, srdce z kalerábu a duša z lopúcha.
Sero post festa cantare: kto zodral opätky, nech chodí na sáre.
Ty cifra plachta zástava!
Ty Frólo, čo si blchy stvoril!
Ty Margita, čo si muchy splodila!
Ty si ruža a ja puk, moje srdce do tvojeho fuk!
Urob päť štvrtí do roka, potom budeš múdry.
Už si mne ty len za chlapa!
Zažmúr oči, oklamem ťa!
Z nás dvoch jeden je somár, ale ja nie.
