Nadávky Slepáň, hlucháň.
Ani nevidím, ani nepočujem, ani ma nohy nechcú nosiť!
Hľadí na nebožiec a vidí dláto.
Hluchý ako delo. – Hluchý ako drevo. – Hluchý ako motyka. – Hluchý ako parez. – Hluchý ako peceň. – Hluchý ako peň. – Hluchý ako stena. – Hluchý ako tetrov. Adalb. Głuchy 6. Č. 597.
Idú mu lienky popred oči.
Inde hľadí, inde mieri.
Má tenké uši.
Má vlčiu tmu. – Má vlčiu hmlu.
Na jedno oko nepočuje a na jedno ucho nevidí.
Na jedno oko slepý a na druhé nevidí.
Oči ho nechávajú.
Oči má pavučinami zatiahnuté.
Počuje trávu rásť.
Vidí aj cez deravú dosku.
Vidí a počuje cez deväť stien. – Vidí a počuje cez múr.
V očiach sa mu marí. – V očiach sa mu mení.
Zaľahlo mu do uší.
Zrak ho nechal.
Bez chuti malý kúštik h… zješ.
Čo hluchý nedopočuje, vymyslí si.
Oči, oči, kto ich má!
Slepý je, kto cez riečicu nevidí.
