Bruchom stíska.
Brucho mu na chrbát vyliezlo.
Najedzme sa, aby brucho nemyslelo, že zuby čert vzal.
Už mu z brucha vytlelo.
Už sa s bruchom pomeril.
Brucho – hlucho!
Brucho sú najlepšie hodiny.
Niet ťažšej nose nad prázdne brucho.
Plné brucho nerado sa učí.
Plné brucho – prázdna hlava.
Plné brucho učí sa hlucho a lačné nezbačne.
Prázdne brucho – hluché ucho.
Povedal Nabuchodonozor: na brucho daj pozor!
Vie brucho tiež, koľko je hodín.
Z brucha ide sila.
Čo chutí, to živí.
Keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť.
Po práci jedlo chutí.
Samému ani jesť nechutí.
V spoločnosti lepšie chutí.
Cigáni mu klince kujú v žalúdku. – Cigáni mu v bruchu hrajú. – Cigáni mu v bruchu kujú.
Cigán mu na zuby odkazuje.
Črevá mu na chrbtovú kosť prischli. – Črevá mu vyschli.
Črevá mu žmýka.
Lačné črevo.
Dobrá sviňa všetko stroví.
Dobrý žalúdok všetko znesie. – Dobrý žalúdok aj klince stroví. – Dobrý žalúdok aj ohnivá stroví.
Do dobrého mecha všetko sa vepchá.
Ani nevidím od hladu.
Hlad mu klopká v žalúdku.
Hladný, že by i čerta zjedol. – Hladný, že by i hada zjedol. – Hladný, že by i hadov, šťúrov pohltal, len by sa mu v bruchu nemetali. – Hladný, že by i klince požuval. – Hladný, že by i kolok z oja bol zjedol. – Hladný, že by i ohnivo z reťaze bol zjedol. – Hladný, že by sa i do vlka bol oddal.
Hladom zdýma.
Ledva nohami zapletá od hladu.
Len tak odpľúva od hladu. – Len tak omdlieva od hladu. – Len tak sliny prežiera od hladu.
Taký ma hlad opásal, že by atď.
Lačný ako mlynárova sliepka. – Lačný ako vlk.
Na tščo srdce.
Odkazuje pán Bruchovský pánu Zubovskému. – Dáva sa pozdraviť pán Bruchovský pánu Zubovskému.
Pozerá, či je vysoko slnce.
Rád to mám, až mi zo zubov voda tečie. Modra.
Zje čokoľvek, leda bolo v zadku tma.
Sliny mu idú na to.
Slinku mu pohol.
Hlad je najlepší kuchár.
Hladnému sa o čertoch sníva.
Hladnému vždy k poludniu zvonia.
Hladný sa nepýta, kedy je poludnie.
Hlad sa slovami utíšiť nedá.
Hlad sa smrti rovná.
Keď hladu za turák vpustíš, grošom ho nevyženieš. – Pusť si za groš hladu, ani štyrmi ho nevyženieš.
Zaspi hlad, vyspíš dva.
Chto sce dobre spáč, nesmi mnoho zrač.
Ako čert babu trestal? Dal jej jesť a nedal jej piť.
Čo ti chutí, to jedz.
Kde sa mnoho pije, žere, tam otvára nemoc dvere.
Kto mnoho je, málo vie.
Málo máš jesť a piť, ak chceš dlho živý byť.
Nemáš toľko jesť, aby ti bruch nepukol.
Stojaci pijú, sediaci jedia.
Ťažko je jesci, čo nesce do hrdla lezci.
Lepšie pod zuby ako na zuby.
Mierne žitie, dlhé žitie.
Mnoho jedál, mnoho nemocí.
Od miešaného j unce skáču.
Od žalúdka mnoho pochodí.
Pán po sedliakovi sa ešte vmestí, ale nie sedliak po pánovi. – Sedliak pánovi vyhne.
Pôst nikoho neumoril. – Pôst nikomu neuškodil.
Od pôstu ešte nikto neumrel.
Smäd has vodou, oheň blatom.
Stará čižma moc omasty znesie.
Daj mu piť, lebo zamlákne od smädu. – Dobreže už pípať nedostanem od smädu.
Smädný ako dúha.
Stúpil si na lyžičku.
Svitá mu v žalúdku.
Tenko pľuje.
Ústa mu zabehli na to.
Vyhladovený ako doska.
Zabažel.
Zuby mu hrkajú.
Ak chceš spať sladko, večeraj krátko.
Po tenkom obede večera šmakuje.
Večera krátka, noc ľahká.
Žena z periska zjedla by čertiska a chlap z hôr ešte skôr. Bošácka dolina. – Keď prídeš z hory, zjedol bys“ voly.
