Ak mu je tam dobre, nebude sa mu chcieť odtiaľ ísť; ak mu je zle, nepustia ho.
Dobrých boh zo sveta berie a zlí tu zostávajú.
Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty!
Moja, moja Hanička, meno moje drahuo!
Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím!
Môj syn jediný, od boha vyžiadaný!
Daj pokoj mŕtvym!
Kto niesol mŕtve telo do hrobu, je už polčlovekom; kto niesol i dieťa ku krstu, je celým.
Mŕtvych z hrobu nedvíhaj! – Mŕtvych z hrobu nevyvádzaj! – Mŕtvych z hrobu nevolaj!
O mŕtvych alebo dobre, alebo nič.
Nech je len pekný ten pohreb, aby ľuďom hanba nebola!
Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť.
Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol!
Skôr ho vychováš, ako pochováš.
Tam je už na božom súde, a my tu v blude. – Tam je už na pravde božej. – On je na pravde, my na krivde.
Veď mu už viac nedáme.
Všade je zem božia.
Nech mu bude duši ľahko! Ako kapuste pod kameňom.
Nech pánboh dá ľahko duši jeho! – Daj ti pánboh ľahké odpočinutí. Modra.
Pánboh mu daj radosť večnú a veselé zmŕtvychvstanie. – Pánboh mu daj slávu večnú a veselé zmŕtvychvstanie.
Pokoj duši tvojej! – Pokoj dušiam vašim! – Pokoj prachu jeho!
Škoda toho hniť v hrobe! – Takého sa tak ľahko nenarodí! – Večná toho škoda!
