Cigáňove deti neboja sa iskier. — Kováčove deti neboja sa iskier.
Červík sa nazdá, že niet sladšieho korenčeka nad chren. — Keď sa červík do chrenu zažre, myslí, že už nič niet lepšieho.
Čo je všedné, to nie je vzácne.
Čo je zďaleka, to radi vyvyšujú.
Čo je z hory, to zas len uteká do hory.
Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame.
Čo staré, to nemilé.
Kam sa strom nahne, tam i padne.
Koze sa na rovnej zemi hlava krúti.
Kto privykol na mäkkom spávať, nerád líha na holom.
Med je medom, i ten sa prije.
Musíme so svetom ísť.
Neťažká žobrákovi palica.
Ťažšie privykať ako odvykať. — Čomu zvykneš, od toho tak ľahko neodvykneš.
Všetko nové vzácno, každodenné lacno.
Všetko sa človeku prije.
Hajs, po starej brázde! — Hijó, koníčky, po starej brázde! — Hijó, na starú brázdu!
Je ako vŕba: kde ho zasadíš, tam sa ujme.
Privykol na to ako had na sladké mlieko. — Privykol tam ako črviak v chrene. — Privykol tam ako klin.
Pustil koreň. — Nepustí ten tam korene.
Tak naša niva rodí.
To je jeho psia obyčaj.
