Čelom dosahuje nebo.
Čo sa buchne do človeka, neprihovorí sa.
Ešte sa tu ani dobre nezohrial, už chce rozkazovať.
Hore nos drží. — Má hore nosom dierky.
Chodí ako horosvet.
Inších ľudí za holubov má.
Keď sa koňovi do zubov nastýkalo, vyhadzuje zadkom.
Kišasonka z Mačkaházu.
Klobúčik si nakrivo zatáča.
Krídla vyvyšuje.
Má ražeň v zadku. — Má špilku v krku.
Mladá pani zo starej tehelne. — Mladý pán zo starej tehelne.
Nadúva sa ako prázdny mech.
Na nechtoch sa nosí.
Napína sa ako žaba v bahne. — Spína sa ako žaba v bahne. — Nadrapuje sa ako žaba v bahne.
Narástol mu hrebeň.
Nazdá sa, že bude svety súdiť. — Nazdá sa, že hneď nebo spadne, keď on vstane. — Na dá sa, že je už polobohom. — Nazdá sa, že je už v nebeskej sláve. — Nazdá sa, že sám všetku múdrosť pojedol. — Nazdá sa, že celý svet je jeho.
Neprace sa do vlastnej kože.
Nerozdrapujže sa veľmi.
Nesie sa ako holba maku. — Natriasa sa ako holba maku.
Odmokli mu hnidy.
Palicu prehltol.
Horenos, mech, nadutý, popanštenec, roháč, rohačka, rozdrapenec, sombor nadutý.
Bohatý — pyšný; chudobný — pokorný. — Bohatý — rohatý.
Darmo pchať nadutý mechúr do vody.
Hlúposť býva príčina, že sa mnohý vypína.
Hrdé kone krky lámu. — Hrdé kone psi jedia.
Keď sa h… na plot prilepí, nazdá sa, že je na babylonskej veži.
Keď sa sedliak stane pánom, horšie smrdí ako h…
Nemáš horšieho smradu, ako keď sa z h… tvaroh spraví.
Keď sa somárovi dobre vodí, ide na ľad tancovať a zlomí nohu. — Už tancuje ako somár na ľade.
Kto má, nech si schová.
Kto sa povyšuje, bude ponížený.
Nedajbože z rataja išpána!
Nedvíhaj si vyššie nos ako hlavu.
Nepchaj sa dopredku.
Čím vyšší schod, tým ťažší pád.
Čo vysoko letí, nízko padá.
Kto vysoko rúbe, tomu nízko padajú ívery. — Kto vysoko rúbe, do očí si trúsi. — Kto nad sebou rúbe, do očí si trúsi.
Vysoko si rúbal, a nízko mu padlo.
Vták vysoko lieta, a predsa upadne do osídla.
Zvysoka pád horší.
Ľaľa, aký pán, ešte mu dedo v krpcoch chodil!
Pokazil z neho pánboh pána.
Panština sa ho chytá. — Panština sa ho lapá.
Parádu reže. — Parádu češe.
Lepší pán než pánik.
Nedajbože zoz Ivana pana.
Nemáš horšieho huncúta, ako keď sa zo sedliaka stane pán. — Niet väčšieho huncúta, ako keď sa zo sedliaka stane pán.
Zo slúžky najhoršia pani býva.
Pyšný ako páv. — Spustí chvost ako páv, keď si na nohy pozrie. — Vykračuje si hrdo ako páv.
Zažeň tie pávy!
Aké pýchy na tri štichy!
Dobre, že na hlave nechodí od pýchy. — Nevie ani, ako ma chodiť od pýchy.
Pýcha sa ho chytá.
Pýchy mu nabil do hlavy.
Potriasa hrivou.
Pozerá cez plece.
Prechodí sa ako chudobný gróf.
Kde dôstojnosť, tam pýcha.
Pýcha hladom dýcha. — Pýcha hladom dýcha a pokora zlatá komora.
Pýcha naposledy na posmech vychodí.
Pýcha nikdy dobrým koncom nedýcha.
Pýcha pred pádom chodí.
Pýcha pred úpadkom.
Pýcha rada pichá.
Predtým psota a teraz koľká pýcha!
Za pýchou hanba chodí.
Keď si šťastný, nebuď pyšný.
Nemluv pyšno, by na zlé nevyšlo.
Neveď si pyšno, by ti na hanbu nevyšlo.
Niet horšieho, ako človek sprostý a pyšný.
Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najviac nenávidí.
Zráža boh pyšným roh.
Pohladkaj mačku, zdvihne ti chvost.
Prázdny klas hore trčí.
Porekadlo: Dvíha sa ako prázdny klas.
Tí ľudia, čo sa vypínajú, obyčajne prázdne hlavy majú.
Už to dajedno, či zhrdne, či stvrdne, ale je zlé.
Videla žaba koňa kuť, zdvihla tiež nohu. — Videla žaba koňa kovať, zdvihla tiež nohu.
V kožuchu nosí múdrosť.
Zabol vôl, kedy teľaťom bol.
Zo vší vytrasené, vreckom vychované.
Rastú mu rohy. — Už mu narástli rožky. — Rožky mu niekto podstrčil.
Rozhadzuje sa, ako čo by trom dedinám rozkazoval. — Rozhadzuje sa, ako keby on bol v stolici pánom. — Rozhadzuje sa, ako keby mal pol sveta.
Sám do seba je uverený. — Sám sebe sa páči.
Vyletel, až i hlavou do neba búšil.
Vysoko hlavu nosí.
Zvysoka hľadí. — Z vysokého koňa hovorí.
Vyše nosa hubu nosí. — Vyše seba chodí.Č. 546.
Všade chce byť prvý. — Všade chce mať predok.
Stratil by panstvo.
Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní. — Niet horšieho, ako keď sa chudobný na koňa dostane.
Zo žobráka býva mrcha pán.
