Hlavaj, hlavatý, hlaváň, hrča, kotrbáň, krutáň, krutá ovca, kruté drevo, krutohlavec, krutohlavý, obluda svojhlavec, svojhlavý, tvrdopysk, tvrdošín, zanovit zanovitý, zantúch, zatvrdilec.
Akoby hrach na stenu hádzal. — Akoby stene dohováral.
Ani hota ani čihy s ním. — Ani neuchne, čo mu koľko dohováram. — Ani pre večné spasenie to neurobí.
Človek zo Starého zákona.
Ani palicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kiahnicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ.
Čert mu to nabil do hlavy. — Čert mu to nabil do kotrby.
Čo si ten raz do hlavy vezme, to nepopustí. — Čo si ten raz do kotrby vezme, to nepopustí.
Dosť mu už do tej hlavy natrúbil. — Dosť mu už do uší natrúbil.
Hlavatý človek.
Krúti hlavou ako neveriaci Tomáš.
Má svoju hlavu.
Hluchým ušiam hovorí. — Hluchému káže. — Hluchému spieva. — Darmo hluchému spieva.
Len tak na hlucho spustil.
S hluchým sa zhovára.
Spravil sa hluchým a nemým.
Holým stenám káže.
Chce, aby mu vždy jednu nôtu húdol. — Vo mlyne hudieš. — Vždy jednu nôtu hudie. — Vždy len tú starú hudie. — Vždy na jedny gajdy hudie. — Vždy na jedny gajdy píska.
Iba bajúzom mrdol na to.
Jednými dvermi dovnútra, druhými von.
Je to kríž s tým človekom.
Len tak cez zuby mu odpovedal.
Má tiež svojho boha.
Mrdol plecami, akoby sa ho to ani netýkalo.
Na tvrdo uvarený.
Nedajbože, aby sa ten dal k tomu nakriaknuť!
Nedajbože od toho odstúpiť ani na vlas!
Nedá na dobré slovo. — Nechytí sa ho dobré slovo.
Nedbajný ako somár.
Nedbá na moje reči, ako čo by to pes zabrechal. — Nedbá na moje reči, ani čo by to pes zaštekal.
Neder si s ním darmo ústa.
Nechce mu to z kotrby vyjsť. — To mu v kotrbe trčí.
Nenakriatneš ho, a čo bys’ si ústa zodral.
Nepohne sa, ani tá skala.
Neposlúchne, čo mu na krk stúpiš.
Neuverí, čo mu dušu na dlaň vychráčeš. — Neuverí, čo mu dušu na dlaň vyložíš.
Nič sa ho nechytí, ani dobré, ani zlé.
Ondrej z druhej izby.
Ani prosby, ani hrozby, ani slová božie sa ho nechytajú. — Ani prosbou, ani hrozbou.
Dá sa prosiť ako na veselie.
Pros, nepros, všetko jedno.
S tým je ani sem, ani tam.
Toľko si to váži, ako tú slinu, čo vypľuje.
Tvrdošani tvrdošijní.
Uhol plecom. — Mihol plecom. — Zívol plecom.
Ani sa mu ucho nezohne. — Ani si na ucho neberie, keď zavoláš naň. — Hrubých uší človek. — Zabité uši. — Tŕním zarastené uši. — Jedným uchom dnu, druhým von. — Tebe z úst, jemu mimo uší šust! — Všetko púšťa mimo ucha.
Ukázal mu chrbát.
Darmo reči do vetra púšťať. — Hovorím do vetra!
Vo dne nevidí.
Vždy na druhú stranu hľadí.
Zažni mu o poludní sviecu, a predsa ti neuverí.
