Aký kráľ, taký kraj.
Aký národ, taký zvyk.
Čo dedina, to je iná.
Čo dedina, to reč iná.
Čo chyžka, to inakšia lyžka.
Čo komu milé, môže byť aj hnilé.
Čo sa komu ľúbi, tým sa neotrávi. — Čo sa komu ľúbi, tým sa nezadrhne. — Čo sa komu ľúbi, tým sa nezadlávi.
Kam voda má spád, ta tečie.
Každý vlas rôzno sa ježí.
Kebych ja bol boháčom, nuž by som vždy len za pecou ležal a masť chlípal, riekol pastierik. — Kebych ja bol kráľom, zlatom vybíjanú valašku bych nosil, riekol valach.
Komu hus, komu prasa, komu pečená klobása. — Komu hus, komu prasa, komu údená klobása. — Komu hus, tomu prasa. — Komu farár, komu farárka, komu farárova kuchárka. — Komu kňaz, komu kňazovka, komu kňazova dievka. — Komu pop a komu popaňa.
Komu sa ako ľúbi, komu kapusta a komu hlúby.
Čo dom, to iná obyčaj v ňom.
Čo kraj, to inakšia obyčaj.
Čo sa mnohým hodí, to v obyčaj chodí.
Každý človek má svoju obyčaj.
Koľko krajov, toľko obyčajov. — Koľko ľudí, toľko obyčajov.
Sto dedín, sto obyčajov. — Sto ľudí, sto obyčajov.
Všade iná obyčaj.
Pánboh má všelijakých kostošov. — Pánboh má všelijakých svätých. — Pánboh má všelijakých bláznov.
Veľké mesto — veľké pestvo.
