Aký zvonka, taký zdnuka.
Čisté ruky, šľebodne slovo.
Čo človek vie, to nech povie. – Čo viem, to poviem.
Ipse vtip se, za nos chyť se! – Nech sa za nos chytí!
Čo na srdci, to na jazyku.
Jazyk najlepší a najhorší.
Nato dal pánboh jazyk, aby sa hovorilo.
Keď má odťať, nechže dobre odtne.
Keď má smrdieť, nech smrdí.
Koho nepáli, ten sa neodmyká. – Koho nepáli, ten sa neodúcha. Adalb. Dopiekać.
Koho sa týka, ten sa odmyká.
Kto povedal a, nech povie aj b.
Kto sa cíti, nech sa vtípi.
Mrzká tvár nenávidí zrkadlo. – Ošklivá tvár nenávidí zrkadlo.
Aj oči si dá vyklať za pravdu.
Hockomu odsekne.
Len von s farbou!
Na dlaň mu to vyložil.
Neostane nikomu dlžen.
Poctivosť tvojim slovám!
Povedané tak zo smiechu naozaj.
Povedal mu do duše. – Povedal mu do pravdy.
Povedal mu málo, i to nič nestojí! – Povedal som málo, môžem menej!
Sám trúbi pred sebou.
S dvermi do izby vpadol.
Ver mu postrápal. do svedomia!
Vstrčil palicu medzi osy. – Vstrčil ruku do osieho hniezda.
Vysolil mu zaucho. – Vylepil mu zaucho. – Vyťal mu zaucho.
Zlý cigáň by bol z neho.
Čo je pravda, nie je hriech.
Hutor mu lem pravdu v oči, un do cebe s kyjem skoči.
Najlepšie s pravdou vyjdeš.
Neboj sa pre pravdu.
Povedz pravdu a nechaj tak.
Povedz pravdu na otca, na mater, nemáš hriechu.
Povedz pravdu, prebiješ hlavu.
Pravda horká, ale zdravá. – Pravda trpká, ale zdravá.
Pravda oči kole.
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
Pravda rovno stojí a lož kríva.
Pravda sa nebojí svetla.
Pravdu si huďme, priatelia buďme. – Pravdu si recme, priatelia buďme.
Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
Priateľ je, kto ti pravdu povie, nie, kto ti pochlebuje.
S pravdou môžeš ísť pred boha a pred ľudí. – S pravdou môžeš ísť na kraj sveta.
Víno a deti hovoria pravdu. – Deti, blázni a opití hovoria pravdu.
Trafená hus najskôr zgävždí. – Keď medzi husi skalu hodíš, ktorá dostane, tá zgagoce.
Volí byť prvší hnev ako druhý.
