Čapy mu spadli.
Či ja v tvojej hlave sedím?
Hovorí, akoby perie driapal.
Jazyk mu onemel.
Má kŕč na jazyku.
Nemáš jazyka?
Zatiahlo mu jazyk.
Zjedol si jazyk.
Mlčí, akoby ho holili. – Mlčí, akoby mal na hube zámku. – Mlčí, akoby mal zapečatené ústa. – Mlčí, akoby mal zašité ústa. – Mlčí, akoby mal smolou zalepené ústa. – Mlčí, akoby nemal ústa. – Mlčí ako nemý. – Mlčí ako peň. – Mlčí ako stena. – Mlčí ako ten kameň.
Zamĺkol ako kukučka po Jane. Adalb. Jan Sw. 51. – Zamĺkol ako peň. – Zamĺkol ako ten kameň vo vode.
Nemý ako ryba.
Nepovedal ani bé, ani cé. – Nepovedal ani bé, ani mé. – Nepovedal ani biele, ani čierne. – Nepovedal ani slova, ani pol.
Otvor papuľu! – Na druhé veci máš dosť papule!
Ani čo by slová od neho kupoval.
Ani slova by z úst nevypustil.
Ani slova viac nepovedal, akoby zdrevenel.
Čo ho rozštvrtíš, neprerečie slova.
Nevydrieš od neho slova, čo by si ho kliešťami ťahal. – Nevydrieš od neho slova, čo mu jazyk vytrhneš. – Nevydrieš od neho slova, čo mu ústa rozdrapíš.
Skôr od neteľnej kravy tela vydrapí, ako od toho slovo. – Skôr od jalovej kravy tela vydrapí, ako od toho slovo.
Tak zatíchol, ani len nemukol. – Tak zatíchol, ani len neskukol. – Tak zatíchol, ani len neškrkol.
To pôjde so mnou do hrobu!
Má drahé ústa.
Má žabu v ústach.
Nemáš úst?
Nevie ústa otvoriť.
Tažobí sa mu ústa rozdrapiť.
Zamkol mu ústa.
Čože nevravíš, Nemce!
Zabudol vravieť.
Zakopal živého s mŕtvym.
