Grobian, groldo, hrubý plátenník, hrubý súkenník, sekačka, sekerka, rozavúst, rozdrapenec, pyskáč, pyskačka, zubačka (o ženách).
Bendečí, breše, brýzga, hubuje, jazyčí, obhrikuje sa, papuľuje, plieska, šteká.
Čo môžeš od hoväda čakať ako funt mäsa? – Od hoväda funt mäsa.
Z hoväda býva len mäso.
Hriech v dome ako v pekle.
Každý bohovitý deň hriech robí.
Z ničoho toľký hriech stvára.
Hryzie ako pes. – Hryzú sa medzi sebou ako psi.
Rád by sa hrýzol, ale sa nemá s kým.
S každým sa hryzie.
Zahrýza doň.
Hrubým koncom obrátil.
Idú doňho ako do repy.
Idú doňho ako osy.
Kremeň s ocieľkou iskry kreše.
Tvrdé o tvrdé iskrí.
Má jazyk ako britva. – Má jazyk ako žihadlo. – Má jazyk ako osa.
Má dlhý jazyk (jazýček). – Má končitý jazyk. – Má ostrý jazyk. – Má pichľavý jazyk. – Má preštekaný jazyk. – Má špicľavý jazyk. – Má štipľavý jazyk. – Má veľký jazyk.
Nejdem si s ním jazyk merať.
Nepríď mu pod jazyk.
Vysekal sa jazykom.
Keď sa spolu zídu – ako dva kohúty.
Má dlhé zuby. – Má končitý rypáčik.
Majú spolu potŕžku.
Mucha do leva, straka do vrany, vrana do svine.
Nadal mu do zaňátov.
Najprv sa uctili, potom sa vyctili.
Na každého hromží.
Naskočil naň ako jašter. – Naskočil naň ako vlk.
Nastrieľal mu do matere.
Našla Strcuľa Mikulu.
Naváľal mu ako svini do válova.
Nekričí, ale čo povie, to váži cent.
Nestojí mu za ostudu ísť s ním na reč.
Nič si nedá od huby odtrhnúť.
Nieto tých huncútov, aby mu ich nebol nadal. – Nieto tých psov, aby mu ich nebol nadal.
Človek jazykom, vul rohem.
Väčší bôľ býva od jazyka ako od meča.
Keby nebolo hriechu (zvady), nebolo by pekla.
Keby vlk ne…, rozpučilo by ho.
Keď máš urobiť hriech, urob ho naraz, a nepichaj ma!
Divže sa somárovi, keď ťa kopne!
Keď ťa kôň kopne, nepôjdeš s ním k richtárovi.
Nemaj krave za zlé, keď ťa kopne.
Kto začal, ten je najhorší. – Kto začína, ten je vina.
Neber každé slovo na vážku!
Nechaj ho vyvravieť sa!
Nepridávaj horúceho k teplému.
Neštekaj toľko, lebo si vlka z hory vyštekáš.
Nie každý žalúdok všetko znesie.
Keď slama a oheň blízko seba ležia, rado horí.
Keby nebolo podnetu, nebolo by ohňa.
Kto do ohňa dúcha, dym a iskry do očí dostane.
Nedus oheň ohňom!
Neklaď drevo na oheň, ľahko sám vyhoríš.
Nelej olej na oheň!
Polenami oheň neuhasíš.
Tvrdé s tvrdým dáva oheň.
Rana sa zahojí, ale slovo nie.
Má ten papuľu, vyrúbe sa ňou.
Neplieskaj tou papuľou! – Nepapuľuj toľko!
To je papuľa, so senným vozom by sa v nej obrátil.
Posielal ho do horúceho pekla.
Tam je ustavične peklo.
Má pichľavé reči. – Má pichľavý jazyk.
Tá pichačka na mňa cieli!
Všetkého mu upichal. – Všetkého mu uštichal.
Poharkali sa medzi sebou.
Kde domáci v rozbroji, tam je zlato na hnoji.
Lepší chlebík v pokoji, ako koláč v rozbroji. – Lepší krajec v pokoji, ako peceň v rozbroji.
Rozdráždiš, rozzlostíš, neudobríš.
Rozpapreš, rozjatríš, nenapravíš.
Musí mať slovo navrchu.
Nikomu nedá dobrého slova.
Od slova k slovu, až sa aj pobili.
Smola u nich horí.
S nikým nevyjde.
Spustil celý organ.
Škriepil sa o dušu. – Škriepil sa o večné hrdlo.
Čo vyrekne, to vyštekne.
Musí odšteknúť.
Šteká ako pes. – Šteká ako suka.
Vyštekne, čo mu len slina na jazyk donesie.
Uctil ho ako sviňa mech.
Poraďme sa, povaďme sa!
Vadia sa ako cigáni. – Vadí sa ako Cigán pre kus železa.
Z reči do reči, až sa aj povadili. – Z reči do reči, až sa naostatok jeden druhému do vlasov nanosili.
Vylial si na ňom polievku. – Vylial si na ňom žlč.
Vynadal mu: ty taký a taký!
Vypovedal ho z priateľstva.
Všetkých svätých mu pohľadal.
Zuby mu ukázal.
Kde sú včely, tam je med; kde sú lajna, tam je smrad; kde je zvada, tam je had.
Od včely med, od hada jed.
Čo rekne, to brechne.
Dal mu psov slepých. – Nadal mu do psov slepých.
Doháňa sa s ním.
Do každého dojedá. – Do každého zavadí. – Do každého zapára.
Dolípali naň ako muchy. – Dolípali naň ako osy. – Dolípali naň ako poľovní psi.
Ďube doň ako vrana do zdochnutého psa.
Hodil oheň medzi nich.
Čo sa aj pobijete, len sa nepovaďte!
Kde sa vadia, nikdy si dobre nevravia.
Kde sa vadia, tam sa čerti na svadbe kutia.
Zvada nedá osohu.
Zvady sú zvady, len sa majme radi.
Zo zvady nič dobrého nepochádza.
