Cigáni, až sa mu z hlavy kúri. – Cigáni, len sa tak práši za ním.
Cigánil, že sa hory zelenali.
Cigáň od kosti.
Cigáň sa mu za chrbát zavesil.
Človek odkľajduša.
„Desať vlkov tam bolo!“ „Ale kde by sa vzali?“ „No ale päť!“ (atď. až na jedného). „Ale, nebolo ani jedného!“ „Ale veru čosi, na môj pravdu, zašustlo!“
Farbí, a to bez indiga.
Jasnosť mračnom zatieniť.
Cigáň a zlodej sú kamaráti. – Cigáň a zlodej všetko jedno.
Cigáň iba vtedy pravdu povie, keď sa pomýli.
Cigáň i vlastné reči za cudzie vydáva.
Cigáňovi ani pravdu neveria. – Koho raz v cigánstve popadnú, tomu ani pravdu neveria. – Kto raz zlyhal, tomu ani pravdu neveria.
Kto cigáni, ten kradne.
Kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť.
Neboj sa tak čierneho cigáňa ako bieleho.
Zďaleka prišlému ľahko cigániť. – Zďaleka prišlému dovolene cigániť.
Keď máš zohnúť, tak dobre zohni.
Kto sa často prisahá, tomu málo veria.
I pekne luhať je hriech.
Kto chce luhať, nech si dá pozor na reči.
Kto luže, ten breše.
Kto so lžou zachádza, o vieru prichádza.
Lož má plytké dno.
Luhára boh skára, keď nie razom, teda povrazom.
Luhár má krátke nohy, ďaleko neujde.
Luhať nie je kolom dvíhať.
Tak luhá, až sám svojim slovám uverí.
Čo dýchne, to zlyhne. – Čo mihne, to zlyhne.
Číra, čistá lož!
Luže ako vajda. – Luže, až smrdí.
Nechce s farbou von.
Pes nech ti verí!
Pravdu naopak obrátil.
Zohol poriadne. – Zohol, a to dobre! – Zohol i bez ohňa!
Strieľa pánubohu do okien.
Tají do duše. – Tají do hrdla.
Taká pravda, akoby z motyky strelil. – Taká pravda, až sa mu pod nosom kúri.
Vlkov bije.
Zavesil mu na nos fabulu. – Zavesil mu na nos somára.
Zná biele robiť z čierneho.
Z nosa sa mu kadí.
Z prsta to vycical. – Z prsta to vymlzal.
Breše ako pes. – Breše ako suka.
Každý pes ináč šteká.
Nieto psovi čo veriť.
