Hreší akoby hromy tĺkli.
Hromami a diably po kútoch hádže.
Kľaje a hreší, až zemi ťažko.
Klial, až sa hory triasli. – Klial, až sa zem triasla.
Ďateľ dube, a na prsia si trúsi.
Chto nad sebú rúbe, do očí mu íverá padajú.
Keby pánboh pastierovu kliatbu vyslyšal, všetky kravy by mu do roka vydochli.
Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu padá. – Kto do neba pľuje, na tvár mu padá.
Padlo mu z úst do záhrenia.
Keby po psej vôli bolo, všetky kone by podochli. – Keby po psej vôli bolo, ani jedného koňa by nebolo.
Psí hlas do neba nejde. – Psí brech do neba nejde. – Psí štek do neba nejde.
Vôl rohami prsť vyhadzuje, a na chrbát mu padá. – Bujak hrebe, za rohy mu padá.
Zlé slovo iba tomu za väzy padá, kto kľaje.
Bohoval, až strach bolo počúvať. – Čertoval sa, až strach bolo počúvať.
