Gága, jačala, jazyčník, jazyčnica, klapačka, krikľúň, ľapduľa, melihuba, papuľa, papuľa mešter, papuliak, papuľník, radorečník, radorečnica, rapčalo, straka rapotačka, štebotá.
Čím väčší roh, tým hlasnejšie trúbi.
Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva.
Hrnce poznať z klepania a bláznov z klepotania. – Hrnce poznať z klepania a bláznov z klekotania.
Ktorá krava najviac bučí, najmenej mlieka dáva.
Ktorá sliepka najviac kotkodáka, tá najmenej vajec znesie.
Ktorý kocúr najviac mravčí, ten najmenej myši lapá.
Menej hovor a viac rob! – Poviac rob a pomenej hovor. – Poviac rob a pomenej vrav. – Menej vrav, viac sprav!
Ide mu jazyk ako mlynské koleso.
Jazýček si brúsi.
Jazykový vecheť.
Má dlhý jazyk. – Má dobrý jazyk. – Má jazyk ako deň o Jáne. – Má jazyk ako suka chvost. – Má jazyk ako z ocele. – Má podrezaný jazyk; netreba mu ho podrezávať.
Nedarmo ten jazyk chová.
Nemá v jazyku kosti.
Nikdy mu ten jazyk neustane.
Rada chodí jazyk prať.
Rozviazal sa mu jazyk. – Rozvinul sa mu jazyk.
Šanuj si ten jazyk!
Tá dobehla, keď jazyky rozdávali.
Trepe jazykom ako tá trlica.
Zato jazyku dáva dobre papať, aby vedel dobre štekať.
Kričí, až človeka uši bolia. – Kričí, dobreže človek o uši nepríde.
Kto tam bude jeho kotkodákanie počúvať!
Ľapoce ustavične ako stará baba.
Má, čo sa v ústach mrví.
Má hodný lemeš. – Má tá rapkáč. – Má ten dobré gáple.
Čakajže, nech sa i mne namelie!
Ide mu huba ako mlyn.
Ide mu huba ako mlynské koleso.
Klepoce ako hrot vo mlyne.
Mele, až človeku v ušiach znie. – Mele, až hrúza počúvať. – Mele bez konca kraja. – Mele hubou ako stará kvoka. – Mele, mele ako koza na meridzu.
Napustil na mlyn vodu.
Nemeľ toľko tým jazykom!
Pustil jazyk do mlyna.
Rapoce ako mlyn. – Rapoce ako straka.
Trkoce ako vo mlyne.
Ustavične mele tým lemešom.
Nedáva hube darmo jesť. – Nedáva hubke darmo papať.
Nemôže sa mi slovíčko vmestiť.
Plná izba ho je.
Plné uši mu toho napchal. – Plné uši mu toho nahovoril.
Čo mnoho, to mnoho, i slova božieho.
Kto mnoho hovorí, mnoho cigáni.
Kto mnoho hovorí, alebo luhá, alebo sa chváli.
Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo je blázon. – Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo luhá.
Kto mnoho rozpráva, mnoho tlachá a hreší.
Mnoho kriku, málo účinku. – Mnoho rečí, málo účinku. – Mnoho rečí, účinku nič.
Mnoho rečí, málo vecí.
Mnoho výčeskov, málo vlny.
Mnoho vraví, málo spraví. – Mnoho vravy, málo správy.
Najhoršie koleso najviac vŕzga. – Najhoršie koleso najviac škripí.
Nekaždý je súci do vojny, čo vie kričať.
Od jazyka hlava bolí.
Osly híkajú, budú vetry.
Potok hrčí, rieka mlčí.
Prázdna bočka najhoršie dudní.
Prázdne sudy sú hlasné.
Prázdny kotál najväčšmi hučí. – Prázdny sud najväčšmi hučí.
Amen, Pašku, zavri knižku.
Ani k slovu nepripustí človeka. – Ani do reči nepripustí človeka.
Gága ako hus. – Gagoce ako hus.
Od veľa rečí hlava bolí.
Veľa rečí skaza.
Somáre ručia, premení sa čas.
Velé hrmavice, malo dažďa. – Z največej hermoty málo deždźa býva.
Viac otrúb ako múky. – Viac otrúb namele jazyk ako sto mlynárov.
Drží ho dlho na reči.
Ešte mi posial v hlave hučí od tých rečí.
Kde sa to len v tom človeku berie toľko rečí!
Má rečí ani koza bobkov. – Má veľa rečí!
Mieša sa do reči ako nemecká košeľa do zadku gatí.
Na reči ho je dosť.
Neskáč mi do reči!
Obsypal ho rečami.
Sype reči ako z rukáva.
Tým rečiam nieto konca kraja.
Štebocú si ako lastovičky.
Všetko, čo mal, vykrámil.
Všetku hlavu mi ohúril. – Všetku hlavu mi omámil.
Vyrozprával od a do z.
Začal od Adama a Evy. – Začal od čepčeka.
Zahovára ako mrcha hudec.
