Aj smrť by vykričal.
Či sa nebojíš pánaboha také reči hovoriť?
Čo vyklopkal, to netlotkal.
Dotkol sa boľavého vreda.
Cez sito na koryto!
Cudziemu človeku svoje tajnosti nezver!
Čo raz z úst vypustíš, to ani štyrmi koňmi naspäť nevtiahneš.
Čo sa doma navarilo, nech sa doma poje.
Drž si ústa na hŕbe.
Ak pri posedení hovoríš o uhorských slivkách, o benátskom mydle, o poľskom medovníku, o českom hrachu, nikomu tým neuškodíš.
Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.
Kto málo hovorí, mnoho myslí.
Málo hovor, ale múdro!
Mysli, potom hovor!
Najprv rozváž, potom hovor!
Never všetko, čo počuješ a nehovor všetko, čo myslíš. – Never všetko, čo počuješ a nehovor všetko, čo veríš.
Rozumne hovor a statočne rob!
Daj si kus jazyka odrezať.
Jazyk ho svrbel.
Jazyk sa mu potknul.
Nepovedz to, lebo ti budú jazyk tylom ťahať!
Pupenec by sa mu vyhodil na jazyku, keby to zamlčal.
Radšej si dám jazyk tylom vytiahnuť, ako to slovo povedať.
Už ten nič nezdrží na jazyku!
V jazyk sa uhryzol.
Volil si jazyk odhryznúť, ako to povedať!
Len mu do ucha povedal. – Len mu pod pokrývkou povedal. – Len mu medzi štyrmi očami povedal.
Načnime druhý chlieb!
Nechajme si to na ráno!
Ostatné sa hvízda.
O tom netreba každej strake vedieť!
O tom Písmo mlčí.
Pst, na pántoch dvere! – Pst, šindle na dlachu!
Drž si jazyk za zubami. – Drž si jazyk na uzde.
Hnev a jazyk drž na uzde.
Jazyk najmenší úd v tele a najväčšie veci vyčíňa.
Kto jazyk nedusí, často pokoj ruší.
Kto sa nechceš hnevať, uč sa jazyk držať.
Pre jazyk už nejeden prišiel o hrdlo.
Svrbľavý jazyk nikdy dobre nenarobil.
Keď chceš mať čo tajného, drž u seba samého.
Kto sa nehanbí za hubu, dostane do huby alebo na hubu. – Kto sa nehanbí za hubu, dostane po hube. – Kto sa nehanbí za hubu, dostane po nej.
Merkuj na gamby!
Dobre hovoriť je striebro; dobre mlčať je zlato.
Lepšie mlčané ako vrčané.
Mlčané dám, kde chcem, a vrčané nie.
Mlčané schováš, kde chceš. – Zamlčané dieš, kam chceš. – Zamlčané podieš, kam chceš.
Mlčanlivosť zlato donáša.
Pre mlčanie nikto nebol trestaný.
Nedochoď konca rečiam!
Nechodia s bubnom na vrabce. – Nechodia s bubnom na vtáky. – Nechoď s bubny na zajace! (dokladá sa) a medzi psov bez palice.
Nie so všetkým na hác. – Nie so všetkým na okrín. – Nie so všetkým na trh.
Nezver sa nikomu, nikto ťa nezradí.
Netreba všetko roztrubovať. – Netreba všetko vybubnovať. – Netreba všetko vykričať. – Netreba všetko vykrámiť.
Nevŕtaj, rozštiepiš!
Nezdržal sa, teraz má!
Povedz slovo, budú dve.
Povedz v peci, počujú ťa všetci.
Smeti nevyhadzuj na ulicu. – Smeti z domu nevynášaj.
Steny majú oči a múry uši.
Svetu povedz, svet to zvie, a nič ti nespomôže.
Ten má v hlave hlúby, čo zvie, hneď vytrúbi.
Myslieť si môžeš, čo chceš, ale na reči si daj pozor.
Myšlienky mýto neplatia.
Pre myseľ ešte nik nevisel.
Slovo medzi nami! – Nech ostane medzi nami!
To je veľké slovo!
Ticho, tu sú bosí! – Jazyk za zuby, tu sú bosí.
Polož si prst na ústa!
Vyšmyklo sa mu z úst.
Zapchaj si ústa!
Už na bubon uderil.
Už to všetko roztrúbil. – Už to všetko vybubnoval. – Už to všetko vyrapotal. – Už to všetko vyklekotil. – Už to všetko vybľabotal. – Už to kaši straka vyrapotala.
Vyspíme sa na to!
Zadrž to u seba!
Zájdime na druhú brázdu!
Zdulo by ho, keby to musel zamlčať. – Rozpučilo by ho, keby to musel zamlčať.
Netreba ti hneď celú bibliu vyložiť!
Nevykladaj hneď všetok krám. – Nevykladaj hneď všetko na trh!
Nevylož hneď všetko na misu!
Maj zašité za zubami!
Zuby mi trhaj, len mi to nespomínaj!
Dobreže si najskôr prežuj, čo máš povedať.
Najskôr prežuj; potom vypľuj!
Najskôr užuj, potom jedz! – Najskôr užuj, potom reč! – Najskôr užuj, potom vyslov! Neprežuté slová nepúšťaj!
Porekadlá a úslovia
